Dr. JOZEFOVI G. CINCÍKOVI

Brat, Ty človek môj!
Dovoľ mi osloviť Ťa takto,
Teba, ktorého zo sna myšlienky strhávajú.

Cez tajomnú génov konfiguráciu,
národ stáročia
bol Tebou pregnantný.

Nezaprieš ma, Ty, čo tvoríš,
Ak poviem s históriou pravdu:
Človek je robota.

Keď premieňaš prstami myšlienky,
tvárniš hmoty atómy, viem,
vtedy práve si.

Čo tvoríš pod meno svoje,
Ukladáš do vitríny národa.
Cez Teba tryská náš génius.

Ty, čo myšlienkou sa živíš,
ako usilovná včelička
nektár génia slovenského znášaš
do pokladnice ľudstva - 
buduješ nám postať.

Ty pilier si v národe
zaťažený históriou hrude rodnej.
Odhaľuješ závoj z našej tváre
spolu s Milanom,
aby svet lepšie prijal nás.

Robotuj, robotuj! Nešetri génia!
Je to osud Tvoj. Tvoj život.
A národa nádej.

V cudzine, si kus zeme otcovskej,
z ktorej klíči istota.
Preto dovoľ mi, pokloniť sa Ti v galérii!