REFLEXIE

Človek stúpa po rebríku múdrosti Tvojej.
Ide, práve sa chytil priečky atómu.
Zo stromu len čo dole zišiel,
na prvú múdrosti rebríka priečku vystúpil.

Nekonečný je vesmír a múdrosť Tvoja!
Človek brodí sa v potu a v krvi svojej, 
aby Ťa dosiahol, aby schmatol kvalitu Tvoju.
Necháš ho rásť, brodiť v chybách. 

Aha, práve odtrhol ducha od hmoty, krája sa napoly.
Nevie, že v celosti je dokonalosť iba.
Chceš ho mať múdreho, necháš ho blúdiť,
tápať v katakombách jeho nevinnosti.
Tak vieš, že dielo Tvoje rastie.
Kdeže je jeho posledná priečka?

Človek Ťa vidí najlepšie keď zatvorí oči.
Tí, ktorí trhajú dokonalosť Tvoju, nie sú zlí.
Učia sa.
Sú hľadači svetla v bludisku života na Zemi.

Tí, ktorí trhajú srdce od mozgu,
ľavú od pravej ruky, dušu od tela, nie sú zlí.
Hľadajú Tvoje absolútno.
Budia spiacich, aktivujú elektróny ako Demokritos,
zaručujú postup po rebríku znalosti.
Mnohí ani nevedia, že Ťa hľadajú.

Aristoteles vysmial sa ortodoxii
a preto jeho Alexander dobyl svet.
Smeje sa: či vám niekto večné reakcie v tele zastavil?
Ak by priateľ mi bol Galileo, Koperník...
dlhé storočia by už orali ľudia nebesia.

Nech sa ľudské decko baví s atómom.
Rado objavuje, múdrie, zreje.
Či sa nehralo s kolieskom skôr?
Ktože sa to hral s cholerou, s penicilínom, 
s obrazom na diaľku, s raketou na Lunu?!
Aj techniku smrti vyvinulo dokonalú! 
Len, prosím Ťa, zápalky mu radšej zober!
Podpálilo by Ti svet...