ROĽNÍK JE ZEMEUMELEC SLOBODNÝ

Rytierom si zostal v rode jediný,
Nespreneveril si sa predkom,
Dobe novej, záľudnej.

Si veľkopán slobodný,
Básnik zeme si,
Z posledných jeden Mohykánov.

Sám z rodu si umelec zeme našej,
Mozoľmi do každej brázdy
Dejiny dedovizne píšeš.

Ty dorábaš, žiješ pôde-matičke.
My, neverníci zeme, predávame sa, 
Prostitútov doba z nás narobila.

Z potu nášho už nerodí sa žitko,
Ako plevel nepotrebnú 
Vietor nás rozfúkal do všetkých strán.

Pripadáme si ako tie chrústy: zatrasieš
A pošliape nás noha technológie novej
Podľa výpočtu kompjútera.

Robota naša nemá odtlačky srdca zeme.
Čo robíme, píšeme na vzduch 
A vyparí sa do prázdna nikoho...

Len nádej nám ostáva pevná,
Nádej v Boha.
Ten pretrváva veky!

Bratku roľník, nezradil si zem-matku živiteľku.
Odmenou je ti sloboda, sám si vládneš.
My, bezzemkovia, otrokmi sme cudzím.

Buď požehnaný roľník slobodný!
Lebo ty si držiteľom srdca rodu,
Ty držíš skutočné opraty národa v rukách.