XII. VIERA

BOŽE, NECH JE TVOJA NEKONEČNÁ
INTELIGENCIA A VÔĽA V MOJEJ PRÁCI!

STRANA 33

STRANA 35


VIERA MI UKAZUJE CESTU

     Buďme si úprimní. Kto z ľudí je taký silný, že nikdy nepotrebuje pomoc od nikoho? Kto v čase mimoriadnych ťažkostí alebo tragédie si nepovzdychne, Bože môj! Kto z ľudí je taký silný, že v čase smrteľnej choroby, vlastnej alebo niekoho milovaného, nebude žiadať potichu alebo hlasným nárekom o pomoc? Povedzte to matke, ktorej umiera dieťa... Povedzte to národu, ktorý prežíva tragédiu okupácie, bombardovania alebo genocídy...
     A kto z ľudí je taký arogantný, že keď sa tragédia pominie a prežije, nepovzdychne si s úľavou, dobrotivý Bože, vďaka Ti!
     Odkiaľ pochádza ten záhadný inštinkt, ktorý z nás vyráža vzdychy údivu, radosti, bolesti či vďaky v šokujúcich momentoch, alebo vo chvíľach nadšenia? Nie je to naša duša, ktorá vždy vie, i keď to rozum odmietne, že má k dispozícii pomoc a lásku nekonečne tvorivého Boha nášho nekonečného vesmíru?
     JE V NÁS ČOSI, ČO V ČASE POTREBY VOLÁ PO NIEČOM VYŠŠOM, silnejšom, vznešenejšom, láskavejšom, poskytujúcom pomoc,  ochranu, radosť a lásku.
Ako to, že naša duša, naše podvedomie to vie, ale náš rozum to často odmieta a naše ego príliš rozumuje?
     Kedysi v druhej polovici sedemdesiatych rokov, keď sme bývali vo Fairview, v štáte New Jersey, chodieval som často s rodinou do neďalekého parku s pekným jazierkom. Bol to vždy upokojujúci pohľad na plávajúce ryby, čajky, labute, alebo divé husi a kačice. Raz po práci som zavolal domov, že som unavený a idem rovno do parku, kde sa stretneme. Asi v polovici cesty okolo jazera vidím jednu kačku oddelenú od kŕdľa a ako sa trepe, tak sa trepe. Prídem bližšie a vidím, že jej zo zobáka trčí rybárske nylonové lanko. Keď ma kačica zbadala, začala plávať ku mne. Keď už bola celkom pri mne, ťahajúc za sebou nylonové lanko, chcela sa vydriapať na breh. Lenže jazero bolo ohradené betónovým múrikom. Keď som videl jej snahu, že sa ku mne chce dostať, prišla mi na um rozprávka mojej mamy o medveďovi s tŕňom v labe, ako išiel mierumilovne k žene, ktorá zbierala maliny. Medveď labu natŕča a žena so strachom uteká preč. Ale medveď nezúril. S natrčenou labou hopkal k nej. Žena nazbierala odvahu a počkala, až sa k nej maco priblížil, aby videla, čo chce. Veru, v medveďovej labe bol zapichnutý veľký tŕň a laba mu už hnisala. Žena vytiahla vidlicu z vlasov, vypárala mu tŕň z laby a labu pofúkala. Medveď vraj zamrmlal po medveďovsky ďakujem a utekal radostne do húštiny.
     Nuž, keď slovenský medveď vo Valaskej Belej vie, že človek mu môže pomôcť, asi aj americká kačica vie to isté. Božia príroda je tá istá na celej zemeguli.
     Tak som si ľahol na múrik, načiahol sa a milá divá kačka sa nechala chytiť za krk a vytiahnuť z vody. Na chodníku som si ju zapasoval medzi nohy a dobre jej roztvoril zobák. Chúďatko kačička mala v zadnej časti jazyka zapichnutý rybársky háčik. Preto sa nemohla tej rybárskej šnúry zbaviť!
     Nejako som jej háčik z jazyka vytiahol a kačičku som položil naspäť do jazera. Ej, ale bola rada! Ako zamrmlal ten medveď, aj ona zakvákala ďakujem a hneď sa začala pekne umývať, pierka upravovať, vodu piť. A keď už bola celá obriadená, priplávala s radostným kva-kva-kvakotom ku kŕdľu. Ostatné družky sa z nej tešili, znova ju prijali medzi seba. Chúďatká zvieratká, nevedia si jedno druhému pomôcť, ako si ľudia pomáhajú.
     Ale majú v sebe inštinkt či pud, možno je to spoločné podvedomie všetkého živého tvorstva na zemi. Živočíchy, zvieratá nejako rozumejú, že ČLOVEK STOJÍ VYŠŠIE ako oni a môže im pomôcť.
Pravda, je povinnosťou človeka, aby rozumel celej prírode.
     Nebude to tak nejako aj vo vzťahu človeka k Bohu? Necíti človek podvedome, i keď je úplne neveriaci, ako tie zvieratká, že jestvuje najvyššia inteligencia vo vesmíre, niekto, ku komu sa mimovoľne obraciame, najmä keď si nevieme sami poradiť? A nie je dobre, že niekto taký pre nás jestvuje a čaká na naše prosby, údiv, vzdychy a modlitby, hej, i na našu vďaku? Ak dieťa vie, že má k dispozícii rodičov, ktorí mu v ťažkostiach pomôžu, upokojí sa, cíti sa dobre. Aj tá kačička to vedela, zmäteno kvákala, volala inštinktívne o vyššiu pomoc.
     A nebolo zvolanie človeka z údivu, zo strachu, z krásy, z nadšenia a či z extázy vlastne prvou modlitbou človeka? Óóó! Ach! Bože, ratuj!
Óóój, ale sú tie naše Tatry krásne! Och, ako ťa milujem! Ktokoľvek tie hviezdy stvoril, sú úžasné! Chvála (”chvála” je naše staroslovenské a značí ”vďaka”) Bohu!
     Toto je v skutočnosti druh modlitieb.
     Viera mi ukazuje cestu.

     Človek, keď sa snaží dopracovať niečoho poriadneho a na ceste za svojím cieľom sa niekedy dostane do stavu keď nevie “kam z konopí”. Ja v takom prípade som obyčajne upadol na duchu. Koľko rôznych psychologických spôsobov som vyskúšal, keď som si chcel povzniesť ducha! Lenže každý ten spôsob sa spoliehal na vlastné sily človeka. Verejne sa každému vyznávam, že človek je slabý tvor. Po počiatočnom nadšení môj duch upadol a znova som skúšal a hľadal nové rady v knihách psychológov a iných odborníkov. Lebo človek chce na sebe pracovať, zlepšovať sa, študovať, dosahovať, múdrieť. Aj sebe, aj mojej rodine, aj môjmu utláčanému národu pod Tatrami som chcel pomáhať, nakoľko mi sily a čas stačili. Takže, ducha som si potreboval držať vždy na veľkej výške. Až po dlhom čase hľadania a študovania, aj náboženstiev, som objavil, že bez silnej viery a dôvery v Boha všemohúceho a bez praktického učenia Ježiša Krista ani vysoký duch, ani nadšenie pre prácu, ani láska, ani nič netrvá dlho.
ROZUM A VIERA SÚ SPOLUPRACOVNÍCI, ALE VIERA MUSÍ DRŽAŤ ROZUM POD POZITÍVNYM VPLYVOM.
     Rozum pomáha objavovať večné pravdy, zákony Božej prírody. Raz pri štúdiu fyzikálnej chémie som si uvedomil, že život je energia. Síce nevidíme energiu stále prebiehajúcich chemických reakcií v našom tele, ale vieme, že prebiehajú, môžeme ich merať. Telo je hmota, ktorú duchovná energia drží v pohybe. Duch, duša je neviditeľná, je ako energia, ako myšlienka. Zákon zachovania energie platí aj pre ľudský život. Energiu nemožno zničiť, možno ju iba premeniť na iný druh energie, na inú formu existencie. Čo sa stane s človekom, keď mu duchovný motor v tele vypovie službu? Život sa zmení na duchovnú formu existencie. Telo sa vráti do zeme. Duša je večná! Nemožno ju zničiť! ŽIVOT JE VEČNÝ! Stvoriteľ od počiatku stvorenia zamontoval Jeho nikdy nekončiaci živototvorný Duch-proces do vesmíru.
Chudáci ateisti!

     AKO SI MOZNO UDRŽAŤ SEBADÔVERU A VYSOKÉHO DUCHA?
     Objavil som to ako zákon:
SILA NAŠEJ SEBADÔVERY ROVNÁ SA SILE NAŠEJ DÔVERY V BOHA.
Rovnicou vyjadrené: SNS = SNDB.
     Ale dá sa to vyjadriť aj priamou úmerou:
ČÍM JE VYŠŠIA MOJA DÔVERA V BOHA, TÝM JE VYŠŠIA MOJA SEBADÔVERA!
Teraz už viem, prečo silne veriaci, či apoštoli, či martýri, či iní veriaci nebáli sa nijakej prekážky, ani smrti. Aj svätý Matúš to hovorí:
V SPOJENÍ S BOHOM VŠETKO JE MOŽNÉ !
Hej, pod Kriváňom tam je krásny svet! Hej, pri White Meadow Lake tam je krásny svet! Pre mňa sa takto začal nový život, život a svet sa stal krásny!
Óóó, Boh náš, vďaka Ti za osvietenie!
     V praxi to znamená, že silná viera v Boha, modlitby, pravda, čistota duše, láska k blížnemu, láska k spravodlivosti a slobode nám drží ducha na výške a dodáva toľko sebavedomia a energie, koľko potrebujeme na vykonanie spravodlivých úloh. To je Duch! Duch Svätý.
     UŽ SA NEMUSÍM SPOLIEHAŤ IBA NA SVOJE SLABÉ ĽUDSKÉ, NESTÁLE, VLASTNÉ SILY. Teraz už mám najsilnejšieho spojenca vo vesmíre.
     Moja dôvera v nekonečnú silu a vôľu Boha mi zaručuje najvyššiu podporu!
     Jednoducho, človek nie je sám osebe taký silný, aby sám mohol zvládnuť všetky úlohy a problémy na zemi. Sme deti Boha. Naša existencia a úspešná práca, ak má mať trvalú hodnotu, záleží na spojení človeka s nekonečnou inteligenciou a podporou Boha. Musíme konať spravodlivo a nesebecky!
     Dieťa potrebuje pre svoju existenciu podporu oboch rodičov. (Môj otec aj Dunaj preskočí!, Moja mamička je najlepšia na svete!), do určitého veku má v nich neobmedzenú dôveru. Medzi človekom a našim Bohom je spojitosť podobná.
Uvažujme! Dospelý muž a žena potrebujú špecifické vlastnosti a podporu jeden druhého. Vzájomne sa dopĺňajú. Muž alebo žena, každý sám osebe sú iba polovičkou celku, iba jedno znamienko, iba jeden pól. Obaja majú rovnakú absolútnu cenu, ale inú úlohu v živote. Poslanie muža je byť duchovným láskavým vodcom a ochrancom rodiny, popri ďalších sekundárnych povinnostiach. Poslanie ženy je zaručiť láskavé pokračovanie života, takisto popri ďalších sekundárnych povinnostiach. Obaja spolu tvoria jednu prirodzenú, kompletnú biologickú jednotku, to je, sú schopní pokračovania života na Zemi a vo vesmíre. Tieto úlohy nie sú vzájomne zameniteľné. Sú prirodzené. To čo je prirodzené je vždy správne!
     Potrebujú pomoc jeden druhého a obaja potrebujú pomoc od nekonečne inteligentného Boha nášho vesmíru. Kresťanstvo je prirodzené náboženstvo. Dnešný zákon človeka, ktorým vedúci národov nemúdro hodili zodpovednosť za pokračovanie života iba na ženu, je v prvom rade odrazom pokrivenosti ducha dnešnej civilizácie.
V prvom rade je odrazom duchovnej chudoby, zbabelosti, sebeckosti a nezodpovednosti mužov.
Ak si muži a ženy svoje primárne úlohy neplnia, robia to na vlastnú škodu a na škodu celého ľudstva. Každý človek sa osobne zodpovedá pred Bohom za svoje činy. Mnohé ľudské zákony neboli a nie sú v súlade s Božími zákonmi!
     Viera mi ukazuje cestu.

     Človek ako taký potrebuje vedenie svojho nebeského Otca. Bez neho, ako dieťa, cíti sa neistý, malý, nedokonalý, slabý, bez správnej sebadôvery a správneho smeru v živote. Mnohí sú popletení rôznymi neprirodzenými teóriami nezodpovedných ľudí. Perverti každého druhu obyčajne racionalizujú svoje úchylky.
Mozog nie je najspoľahlivejším nástrojom človeka.
Racionalisti, ktorí sa spoliehali iba na mozog a vyhlásili Boha za mŕtveho, neboli a nie sú úspešní. Extrémne príklady racionalizmu sú národný socializmus Hitlera a internacionálny marxistický socializmus Stalina. Bez lásky k Bohu a k človeku, bez poznania Božej spravodlivosti človek vždy zablúdi. Študujeme náboženstvá, ideológie a filozofie sveta.
     Ale pokiaľ som si nepreštudoval najrozšírenejšiu a najčítanejšiu knihu na svete – Bibliu, nerozumel som základom a potrebám nášho kresťanského sveta, našej duchovne a materiálne najvyspelejšej civilizácii v histórii ľudstva.
ZÁKLADNÉ ZÁKONY NAŠEJ ZATIAĽ NAJÚSPEŠNEJŠEJ CIVILIZÁCIE SÚ DESATORO BOŽÍCH PRIKÁZANÍ.
Ak ich ignorujeme, ak sa podľa nich neriadime, ohrozujeme našu civilizáciu. Kresťania sa nemôžu ako zvieratá darwinovsky ”adaptovať” na svoje okolie. Nie duchovne. My kresťania máme prispôsobovať naše okolie našej koncepcii života, ktorá je založená na Božej pravde a jej zákonoch Desatora. Prispôsobovať sa, ”adaptovať” sa zlu znamená spolupáchať zlo.
Už vieme, že zlo je iba nedostatok dobra v ľuďoch, tak ako tma je nedostatok svetla. Vojna je nedostatok lásky, pravdy a spravodlivosti človeka k človeku. Nenamýšľajme si, že nás ”vedecké” teórie spasia! Kde je dnes ”veda vied” marxizmus-leninizmus?!
     Kde je dnes ”vedecká teória” rasistického nacizmu?! A stále sa rodia nové ”vedecké” teórie, vedúce ľudí do záhuby. Bez znalosti biblických právd a skúseností nevieme sa intelektuálne a duchovne orientovať.
     Ľudská pozornosť musí byť upretá v prvom rade na nemateriálne hodnoty.
     Nemateriálne hodnoty pretrvávajú veky, materiálne majú dočasný život.
Známy britský historik Arnold Toynbee objavil v histórii ľudstva 21 civilizácií.
19 (devätnásť) z nich zaniklo na ateizmus, materializmus, alkoholizmus, alebo drogizmus a socializmus.
AJ NAŠA CIVILIZÁCIA, AK ODMIETNE BOHA-OTCA A JEHO PRAVDY, ZAHYNIE.
     Viera mi ukazuje cestu.

     Naše svedomie je vnútorný svedok/partner našich myšlienok a činov, s ktorým sa nikdy nemôžeme rozviesť. Preto skôr ako vykonám akýkoľvek čin, opýtam sa svojho svedka/partnera, svedomia, či s tým súhlasí. Ak nie, čin nevykonám, alebo ho pozmením v súlade so svojím svedomím. Aj keby som neposlúchol svoje svedomie, ak by som morálne oslepol, aj tak skôr či neskôr palica ľudských zákonov ma zasiahne. Väznice sú plné tých, ktorí zahlušili svoje svedomie. Moje svedomie mi hovorí, že každé zlo a každá lož uráža nie len Boha, ale aj Bohom mi danú ľudskú dôstojnosť.
MODLITBAMI UPEVŇUJEM SVOJE SVEDOMIE.
     Modlitba je osobný rozhovor medzi človekom a Bohom. Modlitbami utvrdzujem svoju vieru, priznávam sa k svojmu synovstvu Boha. Modlitbou prosím Boha o niečo a ďakujem za kladnú alebo zápornú odpoveď. On vie, čo je pre nás najlepšie. Vie, akým spôsobom sa náš charakter pozitívne rozvíja. O zlato a milióny, aby mi ich Boh zhodil do lona, nikdy prosiť nebudem. Boh nie je môj sluha. Daj mi toto, prines mi hento, urob pre mňa tamto... Urážať ho takto primitívne nemôžem.
V modlitbách budem prosiť o múdrosť, o usilovnosť, o svetlo, o inšpiráciu, o správny smer v mojom myslení a konaní, aby som mohol využiť svoju inteligenciu a zaobstarať si všetko pre úspešný život.
Záver mojej modlitby-prosby vždy bude: Bože, nech je Tvoja vôľa v mojej práci.
     Aby som nebol ako tí dvaja sedliaci, ktorí stále Boha obviňovali z nečestnej hry. Žili v malej dedinke vedľa seba. Jeden pestoval obilie, druhý zeleninu. Keď prvý žiadal Boha o dážď, druhý žiadal o sucho. Keď druhý sa modlil a žiadal Boha o sucho, prvý žiadal dážď. A tak či pršalo, či bolo sucho, vždy jeden druhého obviňovali zo sabotáže ich modlitby. A spolu hromžili na Boha a vyhrážali sa mu palicou. Vo svojej plytkej viere nevedeli, že Boh nie je paholkom nikoho, že je to ich myslenie, ktoré si musia zharmonizovať s Božími zákonmi a múdro konať podľa nich.
     Niekedy je ťažko rozoznať Božie zákony v každodennom živote a riadiť sa podľa nich. Každý ”prírodný” zákon vo svete je Boží zákon. Boh stvoril svet. Či ”pomaly” a či ”rýchlo”, nie je rozhodujúce. Všetky zákony vytvorila jeho nekonečná inteligencia. My ich iba objavujeme, ale ich nevytvárame. Nijaký vedec si to nebude namýšľať. Niektorí polovzdelanci hej.
     Podľa toho, kto prvý objaví ten-ktorý zákon či princíp Božej prírody, podľa toho je ten zákon pomenovaný. Ale nie je jeho vlastníctvom, ako som si myslel v nezrelej mladosti. Nový spôsob použitia prírodných zákonov (patent) je majetkom vynálezcu, ale nie zákony prírody-zákony Božie, ktorými vynálezca pracuje.
     Vezmime si napríklad ”Newtonov” zákon akcie a reakcie, ktorý pozná každý žiak : Každá akcia vyvoláva rovnakú reakciu.
Akcia, ktorá vyvoláva rovnakú reakciu v hmotnom svete, dá sa vyjadriť matematicky a ľudia ju rozoznajú ľahko. Ale keď sa ten istý zákon alebo princíp nachádza v spoločenskej, politickej, náboženskej oblasti, nie vždy ho zachytíme. Napríklad druhý zákon termodynamiky objasňujúci entropiu pozná každý študent fyzikálnej chémie. Ale prenesenie toho istého zákona do dynamiky spoločenských procesov, zvyšovanie chaosu zvyšovaním ľudskej aktivity, je už menej známy.
     Newton objavil zákon akcie a reakcie v sedemnástom storočí, keď študoval fyzikálny pohyb telies. Ale ten istý zákon platí i v spoločenských vzťahoch a v každodennom živote človeka. Modlitba OTČE NÁŠ, ktorú nám zanechal syn Boha Ježiš Kristus, obsahuje ten istý princíp: (Boh Otec)... ODPUSŤ NÁM NAŠE VINY, AKO I MY ODPÚŠŤAME SVOJIM VINNÍKOM...
     Takou istou intenzitou, takým istým duchom, ako odpustíme zlé činy nám urobené inými, aj Boh odpustí zlé činy nám, ktoré sme my urobili iným, alebo Jemu. Pravda, podmienkou v modlitbe však je, že my máme prevziať iniciatívu, my máme odpustiť ľuďom, ktorí nám uškodili, prví – AKCIA (naša iniciatíva) až potom Boh nám odpustí naše viny – REAKCIA (Jeho odpoveď, odpustenie, odozva na našu iniciatívu dobra). Ak chceme mať zvukovú reakciu z hory, najprv musíme iniciovať náš hlas - do nej zavolať. S našou ľudskou činnosťou je to tak.
Ako ja do hory volám...
     Alebo: ako ja odpúšťam..., ako ja konám dobro..., ako ja milujem..., ako som ja čestný..., ako ja prvý podám priateľskú ruku..., ako som ja usilovný...,ako som ja tolerantný, ako som ja demokratický… taký ohlas, odpoveď budem mať.
Ak chcem zlepšiť svet, musím začať sebou. Ja musím mať vždy iniciatívu.
V konečnom dôsledku, všetko to konám pre seba... tak sa mi z hory ozýva!
     ŽIVOT NIE JE ANI TAKÝ KOMPLIKOVANÝ, AKO SI HO SAMI ROBÍME.
     Viera mi ukazuje cestu.

     SPOLOČNOSŤ, KTORÁ NOSÍ V SRDCI BOHA, NEMUSÍ NOSIŤ VO VRECKU ZBRAŇ.
     Parlamenty národov a medzinárodné organizácie vynášajú tony rôznych zákonov na ochranu občanov pred kriminalitou. Pravda je taká, že môžu spotrebovať všetky naše peniaze, aj peniaze detí našich detí a postaviť policajtov na každý roh ulice, ani tak nebudú občania bezpeční. Ak ľudia nenosia v srdci Boha-Lásku, nakoniec aj policajti a strážcovia budú zbíjať.
     Spoločnosť nebude bezpečná, kým každý občan od útleho detstva nebude nosiť v srdci lásku a rešpekt k Bohu a k človeku. Musí sa to začínať v materskej škole recitovaním Desatora Božích prikázaní.
     ”Ja som Pán, Boh tvoj! Nebudeš mať iných bohov, okrem mňa, aby si sa im klaňal!”
     Dnes má veľa ľudí veľa bohov. Peniaze, Sex, TV, Internet, Alkohol, Drogy, Moc, a podobne. A pre ne veľa ľudí aj život položí, alebo ničí životy iných.
     Preto iba ľudské zákony nikdy nestačia. Nestačili v časoch Krista, nestačili v stredoveku a nestačia ani v dnešnej spoločnosti. Iba ľudské zákony nevyriešia ľudské problémy. Každý s každým sa bude súdiť. Až sa celá spoločnosť znenávidí a rozpadne a rozuteká sa po svete... A tam sa zase začne nový kolotoč sebectva, podozrievania, podvodov, rozvodov, agresie, zlodejstva, neodpúšťania, súdenia...
a neproduktívna trieda spoločnosti- fiškáli bohatnú na našej hlúposti.
Kristova láska učí a prináša pokoj a mier. Ak chceš, aby ťa prestali nenávidieť, začni ich milovať! Nikdy prví neprepadávajme slovom, alebo zbraňami iných.
Ak nás iní prepadnú bráňme sa najprv mierovými prostriedkami…
Brániť svoje jestvovanie znamená brániť stvorenie nášho Boha-Otca.
     Viera mi ukazuje cestu.

     V dnešných časoch sa všetko na svete rýchlo vyvíja a mení. Čo včera platilo, dnes už neplatí, ani technicky, ani spoločensky, ba ani morálne. Ľudia nestačia sledovať všetky nové zmeny, vedomosti, tobôž ich všetky študovať. Mnohým ľuďom sa z toho všetkého krúti hlava, sú zmätení. Nevedia, kam sa obrátiť skôr, kde nájsť skutočnú pravdu a stabilitu. A predsa, napriek všetkým rýchlym a ustavičným zmenám jeden maják, jedno svetlo, jedna stálica, jedna trvalá opora a pravda je večná a nikdy sa nemení:
JE TO VEČNE PLATNÉ UČENIE KRISTA.
V jeho učení ľudstvo za každých okolností nachádza útechu, inšpiráciu k užitočnej činnosti a nádej do budúcnosti.
Sv. Pavol hovorí: Kde je Duch nášho Pána, tam je skutočná sloboda.
     Zmeny, ako dospievanie u ľudí, sú prirodzené. Každá zmena, každý proces prerodu je pre niektorých ľudí nepohodlný, niekedy bolestný. Zmenami sa vytvárajú spoločenské a hospodárske neistoty. Taká je pravda, že celá dnešná ľudská spoločnosť je akoby v pôrodných bolestiach. Nádej a vlastnú iniciatívu nesmieme stratiť. Nakoniec, po ťažkostiach, keď sa prerodíme, radosť a úsmev z víťazstva nám naplní srdce.
     Každý z nás prichádza na svet s plačom, keď sa separujeme od matkinho tela.
     Ale na matkiných prsiach sa uspokojíme a čoskoro sršíme energiou, plní života.
Prvú maturitu, prechod zo sveta rajského pohodlia vo vode a tme do sveta vzduchu a svetla sme úspešne zvládli.
A ako sa všetci v detstve tešíme z každej sekundy života!
Bolo by múdre udržať si túto detskú radosť zo života po celý život. Aj nám tak radí najmúdrejší učiteľ Ježiš Kristus. Dôverujte v Boha čistou vierou detí.
     Viera mi ukazuje cestu.

     Ak uvážime situáciu ľudstva a Zeme vo vesmíre, neostáva nám ani nič iné, ako dôverovať nášmu vesmírnemu Bohu. Pozrime sa na akom malom uzučkom kúsočku vesmíru, IBA VO VIDITEĽNOM SVETLE JESTVUJEME! Z celej obrovskej elektromagnetickej škály vesmíru, od gama lúčov cez röntgenové a ultrafialové lúče na ľavej strane a infračervené lúče, mikrovlny a rádiové vlny na pravej strane, máme na život pridelenú najužšiu vibračnú škálu - viditeľné svetlo. Pohneme sa doľava, spália nás ultrafialové lúče, pohneme sa doprava, spália nás infračervené lúče.
     KTO Z NÁS SI VYBRAL TOTO LABILNÉ, NEBEZPEČNÉ, ÚZUČKÉ MIESTEČKO?
     Z toľkých vibračných oktáv nekonečného vesmíru, z toľkého nepredstaviteľného priestoru sme si vybrali takú nebezpečne úzku existenciu! Alebo... možno sme si ten tenučký špagátik natiahnutý nad vesmírnou priepasťou, tie uzučké nitky viditeľného svetla koniec koncov sami nevybrali... Hmm?
Povedal Boh: ”Buď svetlo! A bolo svetlo”. Skutočný ”big bang”. Možno nám toto maličké, zanedbateľné miestečko v nekonečnom vesmíre, túto maličkú modrú planétku, krásnu ako raj, niekto vyšší, múdrejší, mocnejší pridelil...
     KTO NÁM TO PRIDELIL NAŠU EXISTENCIU IBA VO VIDITEĽNÝCH SVETELNÝCH VLNÁCH VESMÍRU?? KTO NÁM PRIDELIL TÚTO MODRÚ PLANÉTKU, TÚTO MALIČKÚ VESMÍRNU KOLÍSKU ĽUDSTVA?
Kto? Kto? Kto? Aká je to vesmírna inteligencia? Aká mysliaca, večne tvoriaca vesmírna bytosť?
Kto nás tak miloval, že nám postupne v šiestych časových úsekoch vytvoril príjemné podmienky pre inteligentný život človeka?

1. SVETLO
2. VZDUCH, VODU
3. ZEM
4. RASTLINY
5. ZVIERATÁ
A keď už bolo všetko pripravené pre život vyššej inteligencie, potom bol stvorený do tejto krásnej planéty-raja:
6. ČLOVEK

     Aký bol záujem tej vysokej vesmírnej inteligencie najprv pripraviť túto užitočnú, teplým a studeným vzduchom, studenou a teplou vodou luxusne vybavenú, úžasnou a úrodnou zemou, kvietkami, liečivými rastlinkami, mäkkou trávičkou a krásnymi stromami vystlanú a užitočnými živočíchmi vyzdobenú planétu pre človeka?
     Prečo sú ostatné planéty našej slnečnej sústavy pusté, bez života? Vedci zistili, že ak by naša planéta bola čo i len o desať percent väčšia alebo menšia, život by na nej nemohol existovať. Vysoká tvorivá matematika!
     Nič sa vo vesmíre nedeje bez príčiny... Vesmírny Architekt-Stvoriteľ má svoje plány so svojím vesmírom i s nami. Áno, i s každým z nás osobne!
Chceme vedieť aký má záujem a aké plány má s nami?
Môžeme, ak si náš osobný prijímač a vysielač, naše srdce a mozog, naladíme na Jeho vlnovú dĺžku. Musíme však študovať spôsoby ako najlepšie môžeme s Architektom-Stvoriteľom vesmíru komunikovať. Sú ľudia, ktorí chcú milióny bez práce. A keď ich nedostanú, hnevajú sa na celý svet. Sú ľudia, ktorí sa chcú zhovárať s neviditeľnou najvyššou inteligenciou vesmíru-Bohom tak ako sa zhovárajú s ich priateľom bez námahy pri pohári piva. A keď sa im to bez patričnej prípravy nepodarí, preklínajú nie svoju lenivosť, ale ich Stvoriteľa.
Je ohromne dobre, že ľudstvo sa snaží rozvíjať svoju inteligenciu.
Že skúmame, experimentujeme, teoretizujeme. Je to potrebné intelektuálne cvičenie pre náš lepší život. Tým sa približujeme k Bohu.
     Viera mi ukazuje cestu.

     Všetko v dnešných časoch nasvedčuje tomu, že oboje, čistá veda a čisté náboženstvo skončia v jednom - v Bohu.
     Hej, prechod z detstva do dospelosti je nesúladný, niekedy konfliktný. Každý človek má také a onaké problémy s rastom a dospievaním. Keď dospejeme, keď máme za sebou všetky tie zmeny, keď už rozumieme životu, vtedy aj na rodičov, aj na učiteľov, aj na knihy, na všetko to študovanie a disciplinovanie sa pozeráme ináč.
Lebo už rozumieme. Pozeráme sa na to ako na prepotrebnú epochu, nevyhnutný proces rastu a sme povďační tým, ktorých sme niekedy v nevedomosti nenávideli, nedôverovali sme im a neverili, že celá tá námaha je pre naše vlastné dobro. Ale keď už máme rast za sebou a úspech v ruke, s radosťou odporučíme každému, aby sa nebál procesu zmeny, osobného prerodu a potrebnej námahy.
     LEBO ODMENA ZA NÁMAHU JE SLADŠIA AKO MED.
     Celé ľudstvo dospieva, rozvíja sa. Sú mystikovia, ktorí hovoria, že ľudstvo v našich časoch prechádza stavom ťažkého duchovného i biologického prerodu. Výsledok bude schopnosť človeka myslieť nie v troch dimenziách, ale v štyroch, ba i v piatich. Má sa prekonštruovať helix DNA. To už potom budeme rozmýšľať a rozumieť sebe, iným, celému vesmíru a jeho Stvoriteľovi vedomím Krista.
     Dal by Boh, aby som sa toho mohol dožiť!
     Preto v našich plánoch do budúcnosti nemôžeme zo svojho študijného programu vynechať najrozšírenejšiu a najčítanejšiu knihu-učebnicu, na ktorej stojí naša civilizácia, učebnicu ekonómie života - BIBLIU. Ešte lepšie urobíme keď z nej budeme čítať na svojej každodennej púti za kvalitným životom.
     NOVÝ, KRÁSNY, BOHATÝ, ÚSPEŠNÝ A RADOSTNÝ ŽIVOT JE NA DOSAH RUKY!
     Bože, nech je vždy tvoja nekonečná inteligencia a vôľa v mojej práci!
     Viera mi ukazuje cestu.

š


STRANA 33

STRANA 35