IV. VÍŤAZ

GEN. Dr. M. R. ŠTEFÁNIK:

JA SA PREBIJEM,
LEBO SA PREBIŤ CHCEM!

STRANA 11

STRANA 13


GENERÁL Dr. MILAN RASTISLAV ŠTEFÁNIK

     Skutoční víťazi nikdy neumierajú.
Jeho príkladné činy, jeho duch, vedú a inšpirujú nové generácie k veľkým činom.
     Ľudstvo potrebuje veľké príklady, potrebuje ľudí veľkých činov!
Štefánik, profesiou astronóm, bol pred prvou svetovou vojnou i počas nej v diplomatických i vojenských službách Francúzska. Bojoval za slobodu Francúzska, ba celej Európy. Vytrvalo pracoval na oslobodení slovenského národa i českého a moravského národa.
     Francúzsky poľný maršál Ferdinand Foch, ktorého Francúzsko a Európa obdivovali, považoval Štefánika za neobyčajného človeka, za šľachetnú dušu, za génia, ktorý bol vždy ochotný priniesť osobné obete, ak išlo o vyššie morálne dobro. Za to mu je celé ľudstvo vďačné.
     Štefánik, vo svojom tridsaťdeväťročnom živote, vykonal nesmierne veľa práce. Vybojoval veľa bojov, vojenských i diplomatických, pri oslobodzovaní Európy a svojho národa. Bolestne znášal fakt, že Slováci boli jediný národ v Európe, ktorý bol tisíc rokov skolonializovaný národom z Ázie. Láska a pravda oslobodzuje. Štefánik mal rád svoj národ, ”neznal lásky polovičatej”.
     Dr. Jozef Škultéty, správca Matice slovenskej, po preštudovaní Štefánikovho života potvrdil pravdu, že i keď bol Štefánik toľké roky oddelený od Slovenska, jeho láska k národu rástla, a to najmä po vypuknutí Prvej svetovej vojny.
Slávny hudobný skladateľ Mikuláš Schneider-Trnavský vo svojej spomienke opisuje jeho výstup so Štefánikom a pani Schneiderovou-Trnavskou na vrch Bradlo v roku 1912. Keď dosiahli vrchol, Štefánik sa po chvíľke pozorovania celého okolia svojím astronomickým zrakom rozdelil s nimi o svoje vnuknutie: Keď umriem, tu chcem ležať. Odtiaľto uvidím celé moje drahé Slovensko.
     Štefánik bol jeden z prvých skutočných európskych vlastencov.
Mal rád Európu a jej civilizáciu. Za Štefánikom stála skutočná práca na jej pozdvihnutí a slobode. Nebolo to prázdne vykrikovanie o európanstve a svetoobčianstve. Štefánikova láska k Európe a svetu podnietila ešte väčšiu lásku k svojmu národu. Vedel, že bez slobodných národov niet slobodnej Európy, niet slobodného sveta. Z vlastnej skúsenosti poznal ničivú silu ideológií nenávisti veľkomaďarizmu a komunizmu, i nemeckého militarizmu.
Jeho lásku k slobode, k demokracii a k svojmu národu potvrdil najvyššou obetou.

Dekan a profesor Yalskej Univerzity Jaroslav Pelikán, jeden z najsilnejších morálnych hlasov Severnej Ameriky, Štefánika nazval oneskoreným štúrovcom. Štefánik musel ním byť, lebo videl, že jeho porobený národ bol zlobou veľkomaďarskej ideológie umelo brzdený a kultúrne vykynožovaný.
Okrem štúrovcov a matičiarov Štefánika k jeho vysokej morálnej činnosti inšpirovalo jeho stredné meno: RASTISLAV.
Náš kráľ z IX. storočia mu bol modelom múdrosti vladára. Kráľ Rastislav obetoval svoj život za veľkú myšlienku slobody a samostatnosti slovenského národa.
Za veľké prirodzené právo národov šíriť kresťanské vzdelanie v materinskom jazyku.
     Rastislav oslobodil Slovenky a Slovenov od náboženského, politického a kultúrneho útlaku Nemcov. Bez geniálneho Rastislava, ktorý predbehol svoju dobu o jedenásť storočí, nebolo by náboženských, kultúrnych a politických cyrilometodských základov, na ktorých dnes stojí náš národ.
     Pre Štefánika, veľká historická postava nášho kráľa Rastislava bola inšpiráciou geniálnych myšlienok a činov. Príklady veľkých duchov rodia nových veľkých duchov.
     Štefánik, tak ako Rastislav, vytrval a tak ako Rastislav, priniesol najvyššiu obetu martýra slobody slovenského národa a celého ľudstva.
Veľké ideály vždy zvíťazia.
A skutoční víťazi nikdy neumierajú!

š


STRANA 11

STRANA 13