GEN. Dr. M. R. ŠTEFÁNIK:
JA SA PREBIJEM,
LEBO SA PREBIŤ CHCEM!
GENERÁL
Dr. MILAN RASTISLAV ŠTEFÁNIK
Skutoční víťazi nikdy neumierajú. Jeho príkladné činy, jeho duch, vedú a inšpirujú nové generácie k veľkým činom. Ľudstvo potrebuje veľké príklady, potrebuje ľudí veľkých činov! Štefánik, profesiou astronóm, bol pred prvou svetovou vojnou i počas nej v diplomatických i vojenských službách Francúzska. Bojoval za slobodu Francúzska, ba celej Európy. Vytrvalo pracoval na oslobodení slovenského národa i českého a moravského národa. Francúzsky poľný maršál Ferdinand Foch, ktorého Francúzsko a Európa obdivovali, považoval Štefánika za neobyčajného človeka, za šľachetnú dušu, za génia, ktorý bol vždy ochotný priniesť osobné obete, ak išlo o vyššie morálne dobro. Za to mu je celé ľudstvo vďačné. Štefánik, vo svojom tridsaťdeväťročnom živote, vykonal nesmierne veľa práce. Vybojoval veľa bojov, vojenských i diplomatických, pri oslobodzovaní Európy a svojho národa. Bolestne znášal fakt, že Slováci boli jediný národ v Európe, ktorý bol tisíc rokov skolonializovaný národom z Ázie. Láska a pravda oslobodzuje. Štefánik mal rád svoj národ, ”neznal lásky polovičatej”. Dr. Jozef Škultéty, správca Matice slovenskej, po preštudovaní Štefánikovho života potvrdil pravdu, že i keď bol Štefánik toľké roky oddelený od Slovenska, jeho láska k národu rástla, a to najmä po vypuknutí Prvej svetovej vojny. Slávny hudobný skladateľ Mikuláš Schneider-Trnavský vo svojej spomienke opisuje jeho výstup so Štefánikom a pani Schneiderovou-Trnavskou na vrch Bradlo v roku 1912. Keď dosiahli vrchol, Štefánik sa po chvíľke pozorovania celého okolia svojím astronomickým zrakom rozdelil s nimi o svoje vnuknutie: Keď umriem, tu chcem ležať. Odtiaľto uvidím celé moje drahé Slovensko. Štefánik bol jeden z prvých skutočných európskych vlastencov. Mal rád Európu a jej civilizáciu. Za Štefánikom stála skutočná práca na jej pozdvihnutí a slobode. Nebolo to prázdne vykrikovanie o európanstve a svetoobčianstve. Štefánikova láska k Európe a svetu podnietila ešte väčšiu lásku k svojmu národu. Vedel, že bez slobodných národov niet slobodnej Európy, niet slobodného sveta. Z vlastnej skúsenosti poznal ničivú silu ideológií nenávisti veľkomaďarizmu a komunizmu, i nemeckého militarizmu. Jeho lásku k slobode, k demokracii a k svojmu národu potvrdil najvyššou obetou. Dekan a profesor
Yalskej Univerzity Jaroslav Pelikán, jeden z najsilnejších morálnych hlasov
Severnej Ameriky, Štefánika nazval oneskoreným štúrovcom. Štefánik musel
ním byť, lebo videl, že jeho porobený národ bol zlobou veľkomaďarskej
ideológie umelo brzdený a kultúrne vykynožovaný. š |