STRANA 17

STRANA 19

TRI STUPNE VYVRCHOLENIA ĽUDSKÝCH CITOV

     Myslím si, že jestvujú tri stupne vyvrcholenia ľudských citov. Mohol by som aj povedať: tri stupne ľudských extáz. Dnes je už zaužívaný výraz klimax.

    PRVÝ STUPEŇ je sexuálny klimax.
Primárny klimax, ktorý prebieha na fyzickej úrovni. Teda živočíšny, potrebný na rozmnožovanie živočíchov a človeka. Prakticky každý sa oň usiluje. Bez toho daru sotva by sa živočíšstvo a ľudia obťažovali procesom rozmnožovania. Všeobecná snaha u zvierat i u ľudí je konať iba to, čo je príjemné. U niektorých zvierat a iste u ľudí tento klimax predchádza relatívne dlhé obdobie oboznamovania sa, zbližovania sa, získavania fyzických i citových informácií jeden o druhom, dôvery, skrátka, dvorenie.
     U civilizovaných ľudí sa vyvíja silný vzájomný citový vzťah, láska, a uzatvára sa dobrovoľné manželstvo. U kresťanov má byť na celý život. Manželstvo, pravda, má nielen sexuálny účel, ale aj obranný a vzdelávací účel pre život potomstva. Manželstvo, rodina, poskytuje potomstvu najlepšiu ochranu z citovej, duchovnej i ekonomickej stránky. Manželstvo na kresťanský spôsob je doteraz najúspešnejší rodinný zväzok, aký ľudská spoločnosť praktizuje.
     Všeobecne, v ľudstve je toto spojenie v prvom rade motivované živočíšnou sexuálnou príťažlivosťou. Ak tento zväzok má i duchovnú náplň, ako u praktizujúcich kresťanov, spoločnosť je pevná, stabilná a prosperujúca.
     V spoločnostiach, v ktorých sa manželský zväzok ignoruje alebo ľahko rozväzuje, porušuje, prichádza skôr či neskôr k degenerácii všetkých ľudských vzťahov. Nedôvera, neistota v láske a vzájomné využívanie a zneužívanie, najmä však žien a detí, prenáša sa na celú spoločnosť. Takéto vzťahy zapríčiňujú odmietanie zodpovednosti za deti, ktoré tak stratia skutočnú citovú, duchovnú i ekonomickú bezpečnosť.
     Prichádza k odmietaniu plodiť deti, k vraždám narodených, ale najmä nenarodených detí, to jest k extrémnym prejavom egocentrizmu a k postupnému spoločenskému, ekonomickému a politickému rozkladu takých spoločností. Keď je náboženstvo, to duchovné a spoločenské lepidlo medzi ľuďmi, tvorca civilizácie, oslabené, vzájomná dôvera je zničená. Bez morálne pevných hodnôt sa ľudia nemajú vnútorne o čo oprieť, žijú v duchovnej hmle. Nastane perverzia v myslení. Najprv si ľudia mýľne myslia, že všetko a všetci sú OK. Potom dobro pomenujú zlom a zlo dobrom. Ďalší krok perverzie nastane keď tých, ktorí myslia,  konajú dobro, pracujú usilovne a konajú morálne vyhlásia za zločincov a začnú ich legálne prenasledovať a väzniť.
     V takej spoločnosti je potom všetko pre mocných dovolené. Väčšine nie je dovolené slobodne myslieť a konať.
Takéto spoločnosti, v ktorých sú ľudia duchovne zmätení, typicky prejdú cez obdobie prelievania krvi, cez ohromné utrpenie. Spoločnosť sa potom zrúti, aby sa spravidla znova duchovne zregenerovala.
     Zregenerovaná sa vždy vráti k pevnej rodine, základu každej civilizovanej spoločnosti. Začne sa nový život v novej organizačnej, duchovnej a obyčajne i v štátnej forme. História ľudstva je plná príkladov.
     Prvý stupeň citového vyvrcholenia fyzicky trvá relatívne krátko, ale má ďalekosiahle následky. Ľudia šťastnej, prosperujúcej, civilizovanej spoločnosti praktizujú sebakontrolu, rešpektujú právo a jeden druhého, konajú zodpovedne a čestne, lebo sú schopní domyslieť následky.

     DRUHÝ STUPEŇ je vyšší druh klimaxu.
Nazvem ho intelektuálny klimax. Tento stupeň nemôže dosiahnuť nijaký živočích. Môžu ho dosiahnuť iba bytosti s dušou - ľudia.
Pretože je neživočíšny, nefyzický, nesexuálny. Tento klimax poznajú ľudia, ktorí dosiahli nejaký intelektuálne cenný cieľ.
     Človek, ktorý objaví niečo nové, je v citovom vyvrcholení, vo vytržení, v extáze. Intelektuálny klimax trvá relatívne dlho. Niekedy mesiace i roky. Umelec, ktorý vytvorí úspešné dielo, alebo vedec, ktorý objaví pravdu v prírode, ”nový” prírodný zákon, študent, ktorý obháji ťažkú skúšku, sú príklady intelektuálneho klimaxu. Pocitom je neopísateľné šťastie. Človek sa cíti ”ako v siedmom nebi”. Archimedes, keď objavil svoj zákon, zažil taký silný intelektuálny klimax, že vyskočil z kúpeľa, zabudol, že je nahý, behal po Syrakúzach a vykrikoval ”heuréka”, už to mám. Každý udelený patent je pre vynálezcu intelektuálny klimax.
     Do tejto kategórie zahrniem i dôležité športové, vojenské a politické víťazstvá. Definitívne sem patrí klimax, ktorý porobený národ zažije pri svojom oslobodení. Taký klimax trvá roky a pri oslavách oslobodenia sa u mnohých ľudí opakuje znova a znova. Môžem do tejto kategórie zaradiť aj neočakávané vyliečenie človeka po dlhej chorobe alebo zranení.
     Intelektuálny klimax je iba ľudské, už nie živočíšne, citové vyvrcholenie. Tento vyšší povznášajúci, vrcholne príjemný citový zážitok je človeku k dispozícii po celý život. Ak ho raz skúsime, chceme ho dosahovať znova a znova. Preto tvoríme.
     PRI KAŽDOM VEĽKOM ÚSPECHU ČLOVEK PREŽÍVA INTELEKTUÁLNY KLIMAX. Je jasné, že absolútna väčšina intelektuálnych klimaxov je pre spoločnosť užitočná, lebo prispieva k jej rozvoju.

     TRETÍ STUPEŇ je najvyšší klimax.
To je duchovný klimax. Človek, ktorý ho prežije, je obyčajne natrvalo, do konca života ovplyvnený. Duchovný klimax je definitívne vyvrcholenie ľudských citov, ale uskutočňuje sa nad úrovňou ľudských citov. Často sa uskutočňuje na úrovni ľudskej duše, metafyzicky, poza telesné a intelektuálne vedomie človeka. Hovorím tu o spojení človeka s Bohom. Tí, ktorí zažili také veľké vytrženie, spoznali celú pravdu života, spoznali účel svojej existencie na Zemi z prvej ruky. Iste najväčšie náboženské osobnosti ľudstva zažili tento tretí stupeň, najvyšší druh klimaxu. Mnohí svätci a mystici. Mnohí ľudia, ktorí prežili klinickú smrť. Mnohí, ktorí zažili zjavenie Panny Márie. Je to ako dočasné, blažené spojenie s Pánom Nekonečna.
     Ľudia, ktorí takto spoznali zjavenú Pravdu, nikdy, ani za cenu života, sa tejto Pravdy nevzdajú. Snahy presvedčiť ich, aby sa vzdali tejto Pravdy, sú im nepochopiteľné, detinské. Oni sa nemajú čoho vzdávať. A keď ich primitívni, netolerantní ľudia trýznia alebo zabíjajú, odpúšťajú im, lebo vedia, že títo ľudia ”nevedia, čo činia”. Na dieťatko za jeho nevinné detské činy sa nehneváme, automaticky mu odpúšťame, lebo ešte nechápe, čo robí, ešte nie je schopné domyslieť dôsledky svojich činov.
     Pre tých, ktorí zažili duchovný klimax, ak to boli dobrí ľudia, smrť je vyslobodenie z obmedzení, ktoré nám spôsobuje naše živočíšne telo. Nikdy však sami na svoj život nesiahajú, pochopili, že ich život má na Zemi poslanie. Chápu, že život je najvyšší dar nekonečne milujúceho Ducha Boha Otca, na ktorého sa detsky tešia, lebo už vedia, kam idú. Väčšina z tých, ktorí napríklad prežili klinickú smrť, hovoria, že
POSLANIE ČLOVEKA NA ZEMI JE SLUŽBA ČLOVEKU.