VII. ÚSMEV

ETHEL BARRYMORE:

DOSPELÍ SME VTEDY,
KEĎ SA PRVÝ RAZ SCHUTI ZASMEJEME -
SAMI NA SEBE.

STRANA 20

STRANA 22


CHLAP BEZ HUMORU

     Už neviem, kde som túto príhodu počul, alebo čítal, a ani neviem, či si ju presne pamätám. Ale ohromne sa mi páčia poučenia z nej. Preto sa ju pokúsim volne vyrozprávať aj môjmu milému čitateľovi a či čitateľke.
     Prišla veľká povodeň. Pršalo a pršalo a prestať nechcelo. Nielen ľudia, už aj žaby mali vody dosť. Rieky aj potoky sa vyliali z korýt a voda sa začala valiť ulicami. Policajti jazdili so zapnutými sirénami po uliciach a rozhlasom vyzývali ľudí, aby opustili svoje príbytky a dočasne sa sústredili na kopcoch.
     V jednom dome býval starší, veľmi nábožný muž. Keď policajti prechádzali vedľa jeho domu, volali na neho, že ho odvezú. Ale on iba mávol rukou a zakričal: Ja verím v Boha a On mi pomôže.
     Voda stúpala. Zaliala prízemie domov a už siahala po okná. Vojaci veslovali po uliciach v člnkoch, schytávali ľudí a odvážali ich na bezpečné miesta. Prišli i do domu toho nábožného staršieho muža. Už sa stmievalo, keď ho zbadali stáť v kuchyni na stole. Volali na neho, aby išiel s nimi. Aj vojakom odpovedal to isté: Ja verím v Boha a On mi pomôže. A nešiel. Čo mali s ním robiť? Nechali ho tak.
     Z mračien sa valilo ako z vedra. Na druhý deň sa pred ním zjavili akýsi ľudia na silnom motorovom člne. Videli ho sedieť za komínom, dom skoro úplne zatopený. Kričali na neho, že je ešte čas, aby sa zachránil. Hodili mu záchranný kruh na povraze. Ale chlap stále odmietal pomoc. Aj im zakričal: Ja verím v Boha a On mi pomôže. Po dlhých naťahovačkách nechali ho naverímboha. O pár hodín ho voda uchytila a muž sa utopil. Nevedel ani plávať.

     Keď prišiel k nebeskej bráne, hneď si žiadal vizitu u Boha. Našťastie nemusel dlho čakať, v ten deň umrelo málo ľudí. Keď ho anjeli predviedli pred Boha, ani sa poriadne nepozdravil a hneď spustil svoju výčitku: Celý život som v Teba veril. A veril som, že keď budem potrebovať Tvoju pomoc, vždy mi pomôžeš. A tu, voda prišla, zatopila mi dom a Tvoja pomoc neprichádzala. Zobrala ma a Ty si ma nechal utopiť. Tak ja takto a Ty takto. Tak potom ako to, čo to, prečo to?!
     Pán Boh k nemu pristúpil, pohladil ho po mokrých vlasoch a hovorí mu: Človeče, tak sa pozri, takto je to. Prvý deň som ti poslal anjelov v aute, aby ti pomohli. A ty si moju pomoc odmietol. Neskoršie som ti poslal anjelov v člnkoch. Aj tú pomoc si odmietol. Na druhý deň, reku, ešte raz sa pokúsim pomôcť. Tak som ti poslal anjelov v motorovom člne. Ale aj túto moju pomoc si odmietol. Čo horšie, v živote si bol lenivý, ani plávať si sa nenaučil!... A utri si nos a choď sa rýchlo usušiť! Tu máš suchý, teplý uterák. Ešte mi tu prechladneš...

š


STRANA 20

STRANA 22