I. OTČE NÁŠ

VĎAKA TI!


OTČE NÁŠ

Otče náš, Ty si Boh-Otec všetkých ľudí bez výnimky. 
Otče, oslepili ma. Vylúpli mi oči ako vrahovi. Ako špiónovi. Ako naničhodníkovi. 
Otče, hodili mi reťaze na ruky i nohy ako najväčšiemu zločincovi. 
Mne, Rastislavovi, kresťanskému kráľovi Slovenov! On, Ľudovít, cisár Rímskej ríše nemeckého národa. Odsúdili ma falošným súdom na smrť. Vraj bude ku mne láskavý, kresťanský. Nedá mi odseknúť hlavu, iba o zrak ma oberie. 
To chce aby som zhnil vo večnej tme. Aby som už nikdy nevidel naše slovenské písmo, naše sväté knihy. Aby som už nikdy nepozdvihol meč na obranu Slovenskej zeme proti nepriateľovi. Aby som už nikdy nevidel svoju ženu, svoje deti. Aby som už nikdy nevidel môj Devín, môj Dunaj, moju Moravu, moju Dyjavu, Myjavu, Vahavu, Nitravu, Rimavu, Ondavu. Moje Krivane, Homolky, moje Matry, Fatry, Tatry, moje Pílišské hory, moje Slovensko. Aby som sa už nikdy nepokochal pohľadom na naše horstvo, doliny a naše moravy. Aby som už nikdy neobdivoval krásu našich Sloveniek. Aby som už nikdy nevidel nové kostoly a náš drahý dvojitý kríž na troch vŕškoch Golgoty, ten symbol Kristovho zmŕtvychvstania a víťazstva, ktorý nám priniesli bratia Konštantín a Metod. Aby som bol slepý na večnosť. Aby som už nikdy nemohol byť slobodný a nezávislý. Aby som večne musel žobrať o vodu a chlieb, od tohto zradného roku Pána 870, až do svojej smrti. Aby som už nikdy nevidel môjho Konštantína, môjho Metoda, mojich usilovných študentov. Aby som už nikdy nevidel naše školy, našu v slovenčine sa vzdelávajúcu mládež, ale i stárež. Otče, viem, že Ty si takéto "právo" ničiť život nevinných nikomu na tejto zemi nedal.
Gospodine, pomiluj ny!
       Tento cisár ĽUDOVÍT, tento ľadový NEMEC, tento skutočne duchovný SLEPEC, skrze mňa chce oslepiť na obidva zraky celý národ. Chce spáliť naše knihy, predať našich kňazov a študentov nekresťanom do otroctva! Chce rozrumiť naše školy a kostoly. On i jeho kňaz Wiching verejne sa vysmievajú nášmu drahému jazyku a piesňam. Nášmu jazyku, ktorému rozumie nie len slovenský národ na oboch stranách Dunaja a Moravy, ale všetci Slovania. Chcú nám hlavy pomútiť, osprostieť nás a zotročiť. Najmä tento trojjazyčník dominikán Wiching-POHANEC, ktorý by mal rozumieť, lebo mal vysvetlené veľa razy, ale nechce rozumieť. Je on, a jeho ľudia, Ľudovítov donášač, vydávajúci sa za nasledovníka Krista! Nie Kristova pravda a láska, ale záujmy Rímskej ríše, ovládanej Nemcami sú mu prvoradé. 
Povýšenosť a útočnosť týchto ľudí nemá hraníc. Povýšili sa nad spravodlivosť Božiu. Z Boha si robia svojho sluhu. Boha si sebecky prisvojili, ako keby patril iba cisárovi a jeho ľuďom. Veď všetci kresťania sa modlíme Otče NÁŠ. Nie Otče MÔJ! Zvoláme Otče môj na nebesiach! keď sme v nešťastí, alebo vo vytržení! Ale Modlitba Pána je k Bohu-Otcu všetkých ľudí, ktorí sa k nemu hlásia. Ak by sme sa modlili Otče MÔJ, každý človek by si z nášho Boha-Otca, Stvoriteľa a Pána vesmíru a ľudstva urobil svojho súkromného bôžika. 
Znova by sme všetci boli v pohanstve. Veru, Boh nie je iba Karolov, Ľudovítov, Wichingov, či Karolmanov nebeský Otec! 
Iba Ježiš, Jeho syn môže volať Boha MÔJ Otec.
Ježiš, náš Kristus-Spasiteľ ľudstva pozná ľudský sebecký charakter dobre. Ježiš, syn Boha poslaný medzi ľudstvo celý život rozlišuje medzi MÔJ Otec a VÁŠ Otec. 
Keď Ježiš učil Apoštolov túto modlitbu hovoril im: vy, keď sa modlíte, hovorte takto: "Otec NÁŠ". Toto jasné rozlišovanie je používané v evanjeliách viac ako tridsať razy. Napríklad, Ježiš: "VÁŠ Otec vám odpustí". Ale: "Kto plní vôľu MÔJHO Otca... je mi bratom a sestrou".

š


VĎAKA TI!