I. OTČE NÁŠ

OTRÁVENÝ MED

CYRIL A METOD


SVÄTOPLUK, MUCHA NA OTRÁVENOM MEDE

    Duch Svätopluka je prilepený k zbraniam ako mucha na otrávenom mede. Nevedel nikdy pochopiť, že brutálna, pohanská, svetská sila je úspešná iba dočasu. Obdivuje franské, nemecké, rímske, byzantské i mohamedánske zbrane a ich všakovaké vyleštené čačky. Zamiloval sa do pohanského boha Marsu. Čakal, že mu Byzancia pošle tajné zbrane. Nuž, kto ti dá jeho najlepšiu zbraň?! Ako, veď sme neboli ešte formálni spojenci. Svätopluk tak miluje zbrane, že by si ich bral do postele namiesto ženy.
    Svetská moc a lesklá matéria mu oslepila ducha. Obdivuje impérium Rímskeho Juliusa Caesara, aj franského Karola Veľkého-Charlesmagnu. Ale Caesar bol nielen vynikajúci vojvoda, politik, ale aj spisovateľ. Také vzdelanie bolo priveľa pre Svätopluka. On je bližšie ku analfabetovi Karolovi. Lebo čítať a písať sa ani on poriadne nenaučil. Ducha svojho dostatočne nevzdelal.
Z cudzej slávy a z cudzích produktov nevyžiješ! Keď chceš mať vlastný život, vlastnú matku si zabiť nesmieš. Tú, i jej slovenskú reč, ti Pán Boh dal.
Musíš sa najprv vzdelať v jej reči na najvyššiu mieru. Keď si zmúdrel najprv po svojom, potom študuj po inom. Za mlada v Bavorsku bolo na mňa tlačené práve opačne. Odnárodňovali ma. Svoje, Bohom mi dané, mal som nenávidieť. Tvrdé skúsenosti života ma zobudili. Zo mňa otroka na nijaký spôsob už nikto neurobí!
Tak. Iba keď svoje najprv zvládneš, svoje potreby poriadne vybuduješ, remeslo a obchod rozvinieš, najkvalitnejšie výrobky vyrobíš, potom vieš súťažiť a zápasiť s cudzími.
    Iba potom môžeš ubrániť svoju myšlienku, svojho ducha, v ktorom je náš vlastný Bohom daný život. Iba potom vieš ubrániť svoju pieseň i svoju vlasť. Aby si mohol mať svoju skutočnú vlasť, musíš ju najprv trvalo milovať - vlastniť vo svojom srdci, vo svojom rozume, vo svojej pokladnici. A to nie len svoju zem, nie len to po čom kráčaš, kde ti rastie obilie a dobytok a kde zlato a železo dobývaš. Musíš vlastniť nielen to čo sa naučíš, dorobíš a vyrobíš. MUSÍŠ PEVNE VLASTNIŤ SVOJU REČ, svoju kultúru, svoju modlitbu, svoje knihy. Musíš pevne vlastniť SVOJHO DUCHA, KTORÉHO TI PÁN BOH DAL. Musíš vlastniť svoju vlasť úplne. Keď sa preinačíš, keď ti cudzí vymenia tvojho ducha, už si pre svojich duchovne mŕtvy. Už nemôžeš splniť poslanie pre ktoré ťa Boh poslal na túto zem, do tvojho národa. Veď si svojich rodičov, svoj národ, svoj jazyk nekupuješ na trhu, nevyberáš pred narodením, ani po ňom! Boh všemohúci a všemúdry Ti ich určil. Aby si ich svojou usilovnosťou, vzdelanosťou, múdrosťou, ekonómiou života Starého a Nového zákonov dvíhal stále vyššie a vyššie až k dokonalosti Boha-Otca.

    Ako kresťan som brat všetkých ľudí, a predsa sa líšim od každého. Taká je Božia vôľa. Každý sme iný. Preto každý sám je zodpovedný pred Bohu za svoje myšlienky, za svoje činy. Iba ja sám som zodpovedný za splnenie, či nesplnenie môjho Božieho poslania na zemi. Najprv musím vzdelať, zveľadiť sám seba, potom musím zveľadiť svoju rodinu, svoju obec a svoj národ. Nijaké výhovorky nepomôžu.
Iba tak môžem pozdvihnúť i svet.
Byť sám sebou, myslieť nezávisle vlastnou hlavou, je Bohom dané právo i povinnosť. Boh dal človeku ohromnú moc konať vlastné rozhodnutia. Ale keď ma ovládne iný, už som stratil túto ohromnú moc, Bohom-Otcom mi danú a od Neho zdedenú slobodu sám sa rozhodovať!

Svätopluk, Svätopluk, ty udatný divoch, zobuď sa!

š


OTRÁVENÝ MED

CYRIL A METOD