II. KTORÝ SI NA NEBESIACH...

ĎAKUJEM TI BOŽE-OTČE...

MÔŽE SA ČLOVEK TEJTO ÚLOHE...


OTCOVSTVO BOHA, PRÍBUZENSTVO ĽUDÍ

    Ježiš, učiteľ náš, nech ma Tvoja láska drží vo svetle Otcovej pravdy!
Uvažujem. Pýtam sa, keď je Boh náš Otec, aké sú Jeho vlastnosti, Jeho povaha, Jeho podstata? Vieme, že Boh-Otec je Prvou príčinou všetkého diania vo vesmíre.
Ježiš, učiteľ ľudstva, Ty si v Tvojej Modlitbe Pána nalinkoval vzťahy Boha-Otca a nás ľudí na zemi a v celej kozmickej schéme vecí.
    Vieme, že Boh je náš nebeský Otec. Vieme, že je Stvoriteľom-Pánom všetkého. Boh predkladá človeku svoju vôľu, ale človeku dal slobodu rozhodnúť sa, prijať, alebo odmietnuť ju. Boh dal človeku OHROMNÚ MOC SLOBODNE SA ROZHODOVAŤ. Idem v Tvojej modlitbe ďalej. Učíš nás, že Boh je na nebesiach. Je to Jeho vlastnosť prebývať na nebesiach. Naša vlastnosť je prebývať na Zemi. My, ľudia, nemôžeme prebývať na nebesiach. Ale On môže jestvovať aj v ľudskej forme. Otec je ako trilióny paprskov. Bol na Zemi v ľudskej podobe ako Ježiš. A môže naraz byť všade.
Lebo Boh bol, je a bude vždy a všade. Boh je ako duch. Nie je obmedzený, ako my, hmotným telom. Boh-Otec nám dáva poznať Jeho pravdu a jeho pravda nás oslobodzuje.
On je Prvá príčina, my sme iba následok, prejav Jeho vôle.
On nezávisí od nášho bytia.
    Sme to my, čo závisíme od bytia Jeho. On stvoril nás, všetko okolo nás, celý nekonečný vesmír. Nikdy to inak nebude, aj keď už budeme lietať po hviezdach. Veľkosť vesmíru nevieme si ani v najlepšej našej predstavivosti pochopiť.
Ani všetci vedci a filozofi, ktorí doteraz žili na Zemi a žijú teraz a budú žiť v budúcnosti si celý vesmír nevedia predstaviť, ani pochopiť. Keďže vesmír je nekonečný, vedci ho budú nekonečne dlho objavovať. Ale On ho vytvoril do každého detailu. A vývin, tvorenie jeho diela sa nikdy nekončí. My iba začíname objavovať Jeho dielo.
Jeho zákony voláme “prírodné”. Ak by sme boli spravodliví, tieto zákony, ktoré postupne objavujeme, volali by sme Božie. Ale kde sme my ľudia od Jeho absolútnej spravodlivosti?! Boh, Otec náš, Stvoriteľ všetkého, Ty si vždy Prvý. Nikto Ťa nevidí, si ako duch, nikto Ťa neživí, nikto Ti nedal život, nikto Ťa nemôže zabiť. Či vieme, že si, či nevieme, či veríme v Teba, alebo nie, či Ťa milujeme, alebo nenávidíme, nič z Teba a z Tvojej múdrosti, tvorivosti, lásky a moci neubudne.
    My sa musíme rozhodnúť čo je pre nás najmúdrejšie, najvýhodnejšie: milovať Ťa, alebo Ťa nenávidieť? Čo je pre závislé deti výhodnejšie? Milovať, alebo nenávidieť svojich rodičov? Boh v Jeho veľkosti a nekonečnej múdrosti nám dal slobodnú vôľu. Sami sa slobodne rozhodujeme. Keby som ako veľmi nenávidel svojich pozemských rodičov, aj ich zabil, oni mojimi rodičmi byť neprestanú. I čo by som sa ako hanbil, alebo nenávidel seba a svoj národ, a keby som svoj národ zabíjal a seba zabil, ja zabitím svoju identitu nezmením a národ do ktorého ma Boh-Otec poslal pozdvihnúť ho, zostane mojim národom aj po mojej smrti.
Môžem byť občanom viacerých národov, ale Boh ma poslal narodiť sa iba do jednej rodiny a jedného, slovenského národa. A dobrobyt tohoto národa je moja Bohom daná prvoradá zodpovednosť.
Ježiš patrí celému svetu, je Spasiteľ celého ľudstva, ale bol poslaný narodiť sa iba do jednej rodiny Márie a Jozefa a do jedného, židovského národa. Taký je zákon. On jeho rodinu a národ miloval a plakal nad jeho židovským národom, keď ho odmietol prijať. Vedel, aké zlé následky jeho národ ponesie a aké dlhé trápenie jeho národ čaká, za odmietnutie jediného Syna nebeského Otca.
    Ja som kráľ a pán toľkých slovenských ľudí, ale nikdy nemôžem byť Prvou príčinou. Lebo ja som si život sám nedal. Ľudovít ma oslepil. Môže ma zabiť, náš národ a mnohé iné môže ovládať i zničiť, ale nikdy sa Ľudovít nestane Prvou príčinou. A po smrti bude sa zodpovedať Bohu-Otcu za každý jeho čin. Ľudovít môže byť kráľ aj cisár tisíc razy. On život, ani slobodu nikomu nedal a preto nemá právo ich nikomu brať. Čo si nesadil, nežni. Čo si nedal, neber. Nepokradni! Nezosmilni! Neznásilni! Nezotroč! Nepreriekni krivé svedectvo proti nikomu! Lebo Ja som Pán, jediný Boh Tvoj, a nebudeš mať iných bohov! A nebudeš vystavovať svoju osobu na úctu ako osobu božskú! Nebudeš nikoho nútiť aby Ťa uctievali ako boha! Ľudvík, rob čo rob, nie si BOH. U mňa si zlodej, ktorý pácha svätokrádež a si vojnový vrah mnohých Slovenov. Ľudovít, namýšľať si môžeš, ale nikdy nebudeš ty, ani nikto ako ty, na nebesiach. Nie je to Tvoj údel. Si človek, tak ako sme my všetci ľudia.
    Otče, poslal si Ježiša medzi nás, aby nám vyjavil a zvestoval Tvoje otcovstvo k nám a naše detinstvo k Tebe. Aby bol pre nás príkladom života na zemi. Ježiš nás učí, že Ty si v nebi, že si centrum všetkého diania v Tvojom vesmíre. Ty si na nebesiach, v Tvojej absolútnej dielni a Tvoje pracovné nástroje sú Tvoje myšlienky. Celý vesmír, všetko okolo nás sú Tvoje uskutočnené myšlienky. Ty si Tvorca, my sme Tvoje stvorenia.
Ty si ako myšlienka, Teba nevidíme. Vidíme Tvoje uskutočnené myšlienky v hmotnej forme, aby naše nedokonalé zmysly videli Tvoju veľkosť.
Ale čo je za tým hmotným? Tvoje zmaterializované myšlienky je celá Tvoja práca?
Viac je toho, čo nevidíme.
Ty si nekonečná a perfektná Príčina všetkých vecí, všetkých nás.
Prejavuješ sa nám cez hmotu, lebo si nás stvoril naše telá hmotnými, že my sa prejavujeme cez naše hmotné telo a zmysly. Robíš nám tak láskavosť, aby sme Ťa mohli ľahšie v Tvojom diele rozoznať.
    My zase pracujeme pre Teba, cez hmotu a cez našu dušu, aby sme sa mohli sami uskutočňovať. Úlohou človeka je objavovať Ťa, alebo vyjaviť Ťa všetkým možným, najslávnejším a najúspešnejším spôsobom.
Je to v určitom zmysle akási symbióza na hmotnom, duchovnom a nadduchovnom poli medzi človekom a jeho Stvoriteľom.

š


ĎAKUJEM TI BOŽE-OTČE...

MÔŽE SA ČLOVEK TEJTO ÚLOHE...