II. KTORÝ SI NA NEBESIACH...

OTCOVSTVO BOHA, PRÍBUZ...

ODMIETANIE BOHA PRIVÁDZA...


MÔŽE SA ČLOVEK TEJTO ÚLOHE VYHNÚŤ ?

    Odpoveď je miliónnásobné NIE. Bez podpory Boha, život človeka by prestal mať akýkoľvek zmysel a človek by odmietol život a prestal by žiť.
Jednoducho, človek nemôže byť niekým, alebo niečím, čím nie je. Úlohu človeka musíme plniť. Všetko čo je od Otca a podľa Jeho vôle trvalo pretrváva. Keď človek prestane úplne plniť vôľu Božiu, keď človek odmietne Boha, človek sa dáva na cestu sebazničenia. Lebo, Otče náš, čo nie je od Teba, čo nie je podľa Tvojej vôle to zaniká.
Niektoré Tvoje javy a prejavy vidíme priamo okolo nás, v našom ľudskom prostredí.
Napríklad v našom vysokoorganizovanom tele, katedrále našej duše. Vidíme to v našej vysokej inteligencii, v našej nesmierne tvorivej práci, v našich myšlienkach a činoch.
Či už dobrých, sebe a ľudstvu prospešných, alebo ničivých, vždy je Tvoj človek nesmierne vynaliezavý. Naša činnosť je explicitná, vonkajšia. Je to vonkajšie zhmotňovanie niečoho, čo jestvuje najprv v nás implicitne, vnútorne, ako myšlienka.
    Keďže nie sme iba ako duch, ako je Boh, nestačia človeku iba neviditeľné myšlienky, iba neviditeľná mentálna tvorba v našom vnútri. Náš pozemský materiálny život, teda naše ľudské jestvovanie, nás núti prejaviť sa hmotne. Núti nás prejaviť sa ľudsky hmotne, realizovať sa, uskutočňovať neviditeľné do nášho viditeľného sveta. Nemôžeme sa teda vyhnúť podstate nášho bytia v hmotnom svete. Naše zmysly sú založené na hmotnom svete a Jeho poznávaní našimi zmyslami.
Naša duša, náš duševný život, je vlastne jej zviditeľňovanie sa pomocou nášho hmotného tela, našich hmotných zmyslov. Takto cítime a uvedomujeme si náš duchovný život. Takto najlepšie napĺňame náš život.
Neporozumenie poslania človeka a celého procesu vzťahov človeka k Tebe, Otec náš nebeský, spôsobuje nám všetky ťažkosti. Rozpoznanie poslania človeka a vzťahov človeka k Bohu dáva životu zmysel.
Keď som si tieto pravdy uvedomil, ťažoba života sa zo mňa zdvihla. Okamžite sa mi uľahčilo. Takto som prestal konať sám proti sebe a proti mojim ľudským súrodencom.
    Hej, človek si toto potrebuje uvedomiť aby nadobudol slobodu. Najprv vnútornú, to je to uvedomenie poslania a vzťahov a potom vonkajšiu slobodu. V takejto uvedomelej slobode človek už nekoná zlo. Už vedome koná dobro.
Tak môže človek spĺňať svoje pravé ľudské poslanie. Tak si to dal, Otec náš, do Tvojich zákonov duchovných i materiálnych v Tvojej celej prírode. Viditeľnej i neviditeľnej.
Zrozumiteľnej, aj v tej, pre nás ešte nezrozumiteľnej. Ignorovanie tohto vzťahu vedie ľudstvo k materializmu a k ateizmu a k popleteniu mysle človeka - jeho pád. K poblúdeniu na ceste životom.

š


OTCOVSTVO BOHA, PRÍBUZ...

ODMIETANIE BOHA PRIVÁDZA...