II. KTORÝ SI NA NEBESIACH...

MÔŽE SA ČLOVEK TEJTO ÚLOHE...

TREST BOŽÍ ALEBO NAŠA NEDO...


ODMIETANIE BOHA PRIVÁDZA ĽUDSTVO K UTRPENIU

    Človek sa vždy snaží zveličiť seba, vyrovnať sa Bohu. Snaha vyrovnať sa Stvoriteľovi, byť všemocným a vševedomým bez obmedzenia ako On, vedie človeka k jeho vyhláseniu sa za boha. Taká arogancia viedla pohanské národy a impériá a vedie Karolove impérium dneška. A taká arogancia človeka bude viesť človeka i v budúcnosti.
Z histórie je jasné, že takáto arogancia vedie ľudí k morálnej korupcii, k degenerácii a konečne ku krviprelievaniu a pádu. Takáto megalománia človeka je sprevádzaná tyraniou, zotročovaním slabších a trýznením odporcov tejto megalománie.
    SUPER LIBIDO DOMINANDI, ako hovorieval Konštantín. Je to chorobný egocentrizmus, chorobná túžba vládnuť nad druhými. Túto chorobnú túžbu majú veľmi silne vyvinutú práve trojjazyčníci.
Ani nevedia, že nasledujú pohanský Rím. A možno ani nevedia že zneužívajú Kristovo učenie na ich imperiálne ciele. Ich imperiálne konanie paralyzuje, umŕtvuje normálneho ľudského ducha. Zabíja slobodný prejav ľudí. Lebo sloboda človeka, podľa vôle Boha, je v Božom pláne. Po kom títo ľudia majú kresťanstvo? Naše je mladšie, ale je úprimné.
    Títo ľudvítovci si neuvedomujú, že Boh je v nebi a človek je v hrubom materiálnom svete našej zeme a tieto dve miesta ľudia vymeniť nemôžu. Nech budú akokoľvek mocní a slávni. Pokiaľ to Otec Jeho vôľou nezmení, inak to nikdy nebude.
Otče náš, Konštantín a Metod môj, Vaša múdrosť mi dáva silu v tejto našej tragédii.
Ale všetko má svoju príčinu, svoju úlohu, svoje poslanie na tejto zemi.
Ďakujem Ti Otče nebeský za moje utrpenie.
Viem, že Vy a národ na mňa nikdy nezabudnú. SOM MARTÝROM KRESŤANSTVA.
    Trpím, lebo chcem dobre pre svoj národ a svet. Viem, že moje utrpenie a moje pomalé zomieranie má poslanie do budúcnosti. Padám v boji za Krista, za Božiu Pravdu! Môj duch príde k Tebe, odkiaľ si ho poslal do môjho tela pri počatí.
Viem, že človek je dieťa Božie. Hoci v tomto sú jedno, predsa nemôžu byť to isté.
Dieťa a matka sú ľudia, ale nie sú to isté. Manžel a manželka sú úzko spojení, ale nie sú to isté. Obaja sú v inej úlohe.
Ježiš, náš Učiteľ, to v Jeho Modlitbe ustanovil veľmi dôsledne, presne a opatrne.
Jasne určil a vysvetlil našu ľudskú pozíciu a pozíciu nášho Boha: Otče náš, ktorý si na nebesiach... Prijímam túto pravdu tak prirodzene, ako prijímam slnko na oblohe.

š


MÔŽE SA ČLOVEK TEJTO ÚLOHE...

TREST BOŽÍ ALEBO NAŠA NEDO...