IV. PRÍĎ KRÁĽOVSTVO TVOJE, BUĎ VÔĽA TVOJA
      AKO V NEBI TAK I NA ZEMI !

AK ODMIETNEŠ - ZAHYNIEŠ

NECH JE VÔĽA TVOJA


NAŠE SI NEDÁME, PO CUDZOM NEPASIEME!

    Príď kráľovstvo Tvoje! Niektorí prekladatelia túto štvrtú prosbu prekladajú takto: Nech príde kráľovstvo Tvoje. Nech je vôľa Tvoja ako v nebi tak i na zemi. To znamená, nie náš priamy rozkaz Bohu, ale želanie. Naše želanie alebo prosba je v lepšom súlade s našim rešpektom, našou bázňou k Bohu-Otcu. Ale akokoľvek Boha prosíme, len keď je to slušný spôsob, On nám rozumie a počúva naše prosby.
Každý mysliaci človek uznáva, že keď sa chceme v niečom zlepšiť potrebujeme nejaký príklad, ideál.
Keď sa niekto chce stať dobrým obchodníkom, vyberie si nejakého už úspešného obchodníka a drží sa jeho príkladu a spôsobov ako robiť obchody. A študuje tiež nielen teóriu, ale aj jeho úspešný životný štýl. Tento jeho ideál sa snaží napodobňovať.
    Podobne je tomu v remeslách, v učiteľstve, v roľníctve, v športe, v rodičovstve, v boji za slobodu, v politike, v náboženskom živote. V celej ľudskej činnosti.
Keďže Boh stvoril pre nás našu krásnu planétu, so všetkým k výbornému životu ľudí, slnečnú sústavu a celý vesmír, je náš starostlivý Otec a je absolútna perfektnosť, neúhonnosť a svätosť. Jeho nebeské kráľovstvo je riadené ideálne múdro a spravodlivo. Jeho vládnutie v celom vesmíre je ideálne vyvážené a podľa Jeho stálych „prírodných“ zákonov. Tieto zákony sú rovnako platné pre každého človeka, pre každý národ, pre všetko. Jeho kráľovstvo je dokonalé. Nikto z ľudí na zemi takú perfektnú, spravodlivú, vyváženú, svätú vládu zatiaľ nebol schopný vytvoriť.
Snahy boli a sú tento Božský ideál nasledovať a dosahovať. Ale na zemi niet takej vysokej inteligencie a dobroty pre neutrálnu spravodlivosť ako v nebi.
    Ja, kresťanský kráľ Slovenov, snažil som sa o spravodlivú vládu. Ale človek dokáže byť spravodlivý iba do istej miery. Mnohoráz chceš byť, ale nepriateľ ti nedovolí a prinúti ťa konať násilnosti, ktoré si nikdy neplánoval.
Podvedie ťa, prepadne ťa, domy podpáli, ľudí a statok pozabíja, alebo vezme do zajatia, úrodu spáli, ovocné stromy vytne, studne otrávi. Ešte aj rybníky vypustí. Okradne ťa ako len môže. Aj moju kráľovskú korunu mi ukradli a z kostolov iba holé múry zanechali. I ľudia, ktorí spolupracujú so mnou sľúbia dokonalosť samu. Niektorí však sa dali nepriateľom podplatiť a pracovali pre neho. Každí z nás má problémy milovať nepriateľa, ktorý ťa ničí. A keď ho zajmeš, buď k nemu milosrdný? Väčšina ľudí tých, ktorí zabíjali a ničili, chcú zabiť. Povedz otcovi, ktorému zloduch spálil dom a v ňom ženu a deti aby ušetril vinníka!? No, ovládni taký žiaľ, takú zlosť!
    Ale nikdy som nechcel byť ako cisári Karol alebo Ľudovít. Tak ako Karol, aj Ľudovít sa robí spravodlivým. A hľa! Nie len materiálne statky kradne a ničí, ešte i jazyk a krajinu nám berie. A koľké kmene a krajiny už títo ľudia vyhladili, alebo rozrumili! Pomorancov, Kašubov a Slovencov pri Baltiku ničia. Srbov a Prusov ničia.
Na našich Slovenov v Alpách, a v Panónii tiež útočia títo nenásytníci. Keby mohli celý svet by zhltli. A nám Slovenom pri Pomoraví, či na Považí, na oboch stranách Dunaja, pri Nitrave, pri Rimave, pri Ondave pokoja nikdy nedali.
Našich pri Tise, z juhovýchodu tí malí pohanskí Bulhari zase prepadávajú. Nemci ich ovplyvnili. Ako jedovato vedia bojovať tí bulharskí piadimužíci!
A predtým Avari! Tí vysávali z nás všetko. Ešte aj našu krv. Nielen materiálne statky, aj naše ženy a deti unášali. Žili z nás, okrádali nás, aj toľké iné národy. Konečne po mnohoročných bojoch urobili sme s nimi koniec.
Karol nám výdatne pomohol. Za to mu vďaka. Pomohol, ale tiež dobre zarobil na zbraniach. A odvtedy si Karolingovci na nás robia nároky. Ako keby sme boli ich poddaní. Chcú aby sme ich cisárom boli oddaní sluhovia. My?! Čo si títo nenásytníci o sebe myslia?!
    My sme slobodní od Boha ľudia!
My sme už oddaní kresťanskému Bohu. Láskavému, všemocnému a spravodlivému. Kristovo učenie slobody a práva nás učí, že sme ľud Boží ako sú oni.
Keď robia dobre, spolupracujeme, keď nie, ta, preč s diablom. Keď sme mu v Ibérii pomáhali v bojoch proti mohamedánom to považoval za kresťanskú samozrejmosť. Koľko tam našich Slovenov padlo! Naša kresťanská povinnosť. Nuž veď hej. Ale naša kresťanská povinnosť je tiež brániť seba, náš svojský život. Prečo si nás, slovenských kresťanov, mýli s vražednými mohamedánmi a Vikingami? Vikingovia lúpia po celej Európe. Zanechávajú za sebou zbúraniská a popol. Na tých sa zameriavaj.
    Nám daj pokoj!
Mnohí kresťania neriadia svoj život ako by sa patrilo.
Aj v Konštantinopole. Keď bol Východorímsky cisár Michal III. zavraždený v roku Pána 867, moji drahí Konštantín i Metod horko zaplakali nad zlobou a úkladmi tohto sveta. Metod horekoval: Bože-Otče, radšej si nemal dať slobodnú vôľu ľuďom. Akože, mnohí na vraždy ju zneužívajú! Takmer každého cisára v Konštantinopole zavraždili.
Už aby prišlo kráľovstvo Tvoje! A dodal pre nás: Ale ani sa mu nečudujem. Do tohto pozemského chlieva krvižíznikov jeho kráľovstvo neprinesie. Ľudstvo musí k dobru najprv duchovne dospieť a dozrieť. Pravda, ak sa celé predtým nevyvraždí.
Dobre to robil náš kráľ Samo. Keď ho napadli, vyprášil poriadne aj Avarov aj Frankov. Ako bol Samo, aj ja som chcel byť.
    Naše si nedáme, po cudzom nepasieme. Nech sa každý stará o svoje, nech sa zveľaďuje poctivou prácou a bude Boží pokoj na zemi. Na to nám Boh stvoril zem, aby si z nej ľudia dorábali živobytie. Ale čo s takýmito zlodejmi?!
Ach! Je ľahšie vytvoriť si priateľstvo so psom ako s takýmito ľuďmi. Tomu psovi aj ľahšie odpustíš. Zvieratá nevedia čo robia, pudy ich ženú konať. Ale ľudia?! Najprv útok premyslia, naplánujú. Zlato, peniaze utratia na zbrane, špehov vyšlú dopredu, pozlátko-návnadu ti najprv ukážu, med okolo huby ti preťahujú.
A keď stratíš obozretnosť potom zaútočia.
Takým Boh nikdy neodpustí. Svätý Augustín učí: Múdry kresťanský vládca nikdy nemá byť agresívny. Ach! Ach! Iba Boh je spravodlivý!
Keby už prišlo kráľovstvo Jeho! Nech je vôľa Jeho na zemi, ako je na nebesiach!
Kristus nás takto učí prosiť Otca. V tejto prosbe je očakávanie i túžba. Kto by nechcel spravodlivosť na zemi?! Kto by odmietol kráľovstvo Božie na zemi?! Ale!
Múdrosť a lásku Božiu musíme najprv nechať preniknúť naše srdcia a rozumy až potom sa môžeme zmeniť aby sme mohli normálne vedľa seba žiť! Večne dobré, tvorivé divy sveta by národy vytvárali ak by boli zosúladené so zákonmi Božími.
Ako v nebi dobre, tak i na zemi dobre. Ako v nebi láskavo, tak i na zemi láskavo. Ako v nebi spravodlivo, tak i na zemi spravodlivo. Ako v nebi múdro, tak i na zemi múdro.
Človek by žil a konal dobro druhému človeku. Bol by mu bratom, sestrou a nie vlkom, vlčicou. Ako dlho budeme čakať na spravodlivosť?! Jeden deň u Boha je ako tisíc rokov na zemi. Koľko Božích dní musí ešte ľudstvo trpieť samo seba?
Príď kráľovstvo Tvoje! Apoštoli Marek, Matúš a Lukáš nám hovoria o Ježišových prvých slovách keď začal učiť jeho židovský národ: „Kráľovstvo Božie je na blízku. Oľutujte svoje hriechy a verte svätú pravdu“. Ale čože keď ho Jeho vlastní odmietli!
    Som netrpezlivý, nedočkavý. Ľutujem všetky svoje skrivodlivosti, hriechy spôsobené komukoľvek vedome i nevedome. Odpusť mi Bože-Otče! Koľko musíme ešte čakať aby sme sa dočkali Tvojej spravodlivosti? A či ju zažijem až potom keď budem u Teba? Koľko ešte musí trpieť nájazdy nespravodlivých moja drahá slovenská zem? A moja rodina? A moja drahá manželka? A moje drahé deti? Koľko musí ľudstvo na sebe pracovať aby sme boli hodní kráľovstva Božieho? Kedy už začneme praktizovať Božské ideály na zemi? Pomaly napredujeme, pomaly.
Božie kráľovstvo na zemi sa uskutoční tak pomaly, ako sa ľudstvo pomaly zdokonaľuje. Človek raz koná dobro, raz koná zlo. Stále sa drží rozdvojený.
Človek je praktické vyjadrenie, teda zhmotnenie, Božej myšlienky na zemi. Človek má neobmedzenú slobodu konať dobro, alebo zlo. Podľa toho, ako múdro využíva svoju slobodnú vôľu. Boh má čas.
Skutočná úloha človeka je byť zajedno so Stvoriteľom. Byť Jeho spolupracovníkom.
Keď si slobodne zvolí túto spoluprácu, je na ceste k Božiemu kráľovstvu.
MUSÍ TO BYŤ NAŠA SLOBODNÁ VOĽBA, SLOBODNÉ ROZHODNUTIE!
Hej, úplne slobodné, samostatné rozhodnutie vkladať Božské zákony do pozemskej vlády. Trpezlivo uskutočňovať duchovno a zákony, ktorými ho Boh svojimi vnuknutiami od počiatku zásobuje. Ľudia musia najprv chcieť... Iba tak príde Božie kráľovstvo. Ak človek bude konať všetko iba pre Božiu slávu. Nie všetko pre seba!

š


AK ODMIETNEŠ - ZAHYNIEŠ

NECH JE VÔĽA TVOJA