IV. PRÍĎ KRÁĽOVSTVO TVOJE, BUĎ VÔĽA TVOJA
      AKO V NEBI TAK I NA ZEMI !

KAŽDÝ NÁROD MÁ VLASTNÉ POS...

DVE MESTÁ


BOŽSKÁ KRÁSA NÁRODOV

    Každá rodina sa skladá z jednotlivcov. Akí rodičia, také deti, taká rodina. Aké rodiny - taký národ. Ak chceme byť veľkí, nečakajme, že nás iní urobia veľkými. Sami začnime konať všeobecne užitočné, dobré, duchovne veľké veci.
Buďme čestní, pracovití a vždy sebazdokonaľujúci sa. Vzorní vo všetkom čo robíme. Tak ako sú tí, ktorí sú v nebi, ktorí sú v stave duchovnom.
Keď každý jednotlivec v rodine vedie vzorný život, celá rodina je vzorná. Keď každá rodina v národe je vzorná, celý národ je vzorný. Keď sme vzorní, sme príkladu hodní. Hodní nasledovania inými ľuďmi. Druhí chcú byť potom ako sme my. Druhí nás potom napodobňujú a snažia sa tiež viesť vzorný, teda úspešný život ako my.
    Jednotlivci i národ, keď chcú pretrvať, nemôžu konať ako keby život končil ich smrťou. Život pokračuje ďalej, v inej, nehmotnej forme. Už vieme, že ľudstvo nebolo stvorené iba pre tento hmotný život. Preto ľudstvo v hmotnej forme je večne nespokojné. Nikdy nenachádza plné uspokojenie v tele a v hmote tejto zeme. Človek chce žiť na zemi šťastný, blažený, ako keby bol u Boha v nebi, vo večnom svetle a v všemúdrosti. Na zemi to nie je to ľahko. Musíme si to svojim vzorným životom zaslúžiť.
Dva veľmi zaujímavé prípady smrti a oživenia som zažil. Mŕtvi, keď už boli na márach, ožili. Jeden bol môj dobrý vojvodca Dragomír z Budína, ktorý bol kopijou Nemca zrazený z koňa a druhý bol kováč Sivko, výrobca zbraní z Kostelca v Pilíšskych horách. Sám sa smrteľne poranil vlastnoručne vyrobenou novou zbraňou. Pri Dragomírovom zmŕtvychvstaní som bol prítomný. Zázrak to bol! Zázrak!
Sivko vraj ožil v kostole zasvätenom našimi drahými bratmi Konštantínom a Metodom veľkému mučeníkovi, tretiemu pápežovi po sv. Petrovi, Klementovi. Bratia do oltára vložili jednu kosť z Klementových kostí ešte v roku Pána 863. Telo martýra Klementa Konštantín našiel na Kryme. Jeho pozostatky bratia zaniesli v 867-om do Ríma pápežovi. Pri modlitbách ku Klementovi Sivko sa prebral k životu. Aj tam sa stal zázrak. Sivková rodina a ľud vrúcne velebili za to Boha a martýra Klementa a ďakovali za toto veľké dobrodenie.
    Obidvaja znovuožití rozpovedali čo zažili keď boli mŕtvi. Po zabití, najprv videli ako sa vzďaľujú hore do vzduchu od svojho tela. Necítili nijakú bolesť. Videli ľudí ako sa ich snažia prebrať k životu, pomôcť im. Potom leteli k veľkému svetlu. K takému jasnému, že taký jas nikdy na zemi nevideli. A cítili sa pritom dobre, predobre, blažene, preblažene. Potom videli usmiatu, vítajúcu postavu Krista. Potom sa stretli s ich rodičmi, a inými zosnulými, ktorých mali radi za života. V tom veľkom svetle cítili nesmiernu lásku v prítomnosti Boha-Otca. Boha-Otca nevideli, On je pravda ako duch, ale cítili, že je tam, s nimi. Všade dookola videli prekrásne kvety neuveriteľných farieb. Tá krása nedá sa porovnať s ničím na zemi. V tomto svetle a kráse odrazu rozumeli všetkému, celému životu, celému svetu, všetkým súvislostiam sveta a múdrostiam. Pozemské veci, hmotné bohatstvá prestali mať pre nich cenu. Všetko čo chceli bolo, aby tam mohli zostať navždy. Ale bolo im povedané, že sa musia vrátiť na zem, dokončiť ich pozemské poslanie. Nechceli ísť späť, ale rozumeli, že musia. Úplne pochopili ich poslanie na zemi. Bolo im povedané, že najväčšia ich úloha na zemi je starať sa o svoje rodiny, robiť dobro a šíriť všade lásku.
Po ich znovuožití obidvaja boli úplne iní, noví, zduchovnení ľudia. Dragomír už nikdy nevzal zbraň do rúk. Venoval sa duchovnému životu. A kováč Sivko kováčoval naďalej, ale hlásal povinnosť každého človeka konať dobro a starať sa príkladne o svoju rodinu. Toto je poslanie pre človeka najdôležitejšie. Obidvaja mi povedali, že na zemi žijú, lebo svoju misiu, svoje povinnosti musia splniť a plnia ich s radosťou. Ale tešia sa na chvíľu kedy si ich nebeský Otec zavolá, aby mohli konečne znova byť na večné veky v Jeho prítomnosti.
Povedali mi: Život ľudí a národov nebude naplnený a pokojný pokiaľ nebudú všetci ľudia naplnení Duchom Svätým. Ten čas príde, ale nikto, okrem Otca, nevie kedy.

    Aj cisár Karol bol kresťan. Sníval o veľkých veciach a založil impérium. Kresťanskú ríšu podľa jeho predstáv. Ale v mnohom na spôsob pohanských Rimanov. Karolova Rímska ríša nemeckého národa mala byť niečo ako kresťanským rajom národov na zemi. Lenže, násilím nikdy nevytvoríš raj na zemi. I keď sa snažil konať dobro, robil násilie. A tak i proti nemu robili násilie. Národy, ktoré sa mu nepoddali dobrovoľne, naháňal do jeho ríše a do kresťanstva zbraňami. Ale čo nás učí Kristus? Ako to povedal svojim učeníkom keď prišlo ku sporu medzi Jeho učeníkmi, KTO Z NICH JE VÄČŠÍ, DÔLEŽITEJŠÍ. On im povedal: „ Králi národov panujú nám nimi a tí, čo majú moc nad nimi volajú sa dobrodincami. Ale vy nie tak! Lebo najväčší medzi vami nech je ako najmenší a predstavení bude ako sluha!... Ja som však medzi vami, ako kto obsluhuje...“
    Králi poddaných utláčajú a vykorisťujú, ale dávajú sa nazývať „láskavými vladármi“, „dobrodincami“. Poddaní a utláčaní musia vladárov oslavovať, klaňať sa im a na nich sa usmievať. Takéto pretvárky, takéto poriadky sú medzi pohanmi. Postavenie a veľkosť v kruhu Kristových učeníkov a veriacich buduje iný poriadok medzi ľuďmi. Všetko sa má podrobiť spoločnému dobru a vedúci majú byť naplnení láskou tak, ako je to v Božej rodine, ktorej vodcom a Otcom je Boh. Kto má v Cirkvi, alebo vo vláde nejaké prvenstvo ten musí vedieť, že nie je vládcom poddaných, ale rovných, KTORÝM MUSÍ SLÚŽIŤ. Taký má byť nový kresťanský poriadok podľa Krista. Ako v nebi, tak i na zemi.
Kristus bol príkladom. Je PRVÝ, ALE SLÚŽI VŠETKÝM. Takto píše Svätý Ján: Kristus bol hostiteľ, ale umyl nohy všetkým učeníkom. Svoj život položil ako výkupné za všetkých. Služba ľuďom bude službou Bohu. Život skutočného kresťana bude bohoslužba. A svätý Pavol v duchu Krista píše:“ Zmýšľajte rovnako, milujte rovnako, ...iných pokorne pokladajte za lepších od seba... Nehľaďte len na svoj prospech, ale aj na prospech iných!“. Lebo lepšie sa žije každému, keď všetci prosperujú.
    Aj cisár Karol chcel aby všetci zmýšľali rovnako - ale iba podľa jeho predstáv. Kristus nikdy nehlásal jeho pravdy násilím. Zbraňami presviedčať národy o jeho Božskej pravde je proti Kristovmu učeniu. Celý život i smrť Krista bol prejav proti násiliu. Násilie je hriech. Kristus vyslal Apoštolov hlásať pravdu, lásku a vieru v Boha-Otca, v bratstvo a sesterstvo všetkých ľudí. Nevyslal Apoštolov k národom aby im odoberali ich národnú prirodzenosť, ich jazyk, ich zvyky, ich kultúru, ich hmotné statky... Nevyslal Apoštolov aby národom robili násilie, aby im rozvracali a ničili ich domovy a štáty, ich kráľovstvá.
Násilie je ľudský výmysel proti Bohu. Nehlásal násilné, revolučné prevraty. Hlásal potrebu všetkých ľudí zmeniť si myseľ, srdce. Vzťah človeka k človeku. Hlásal potrebu znova sa narodiť ako nový človek, v Kristovom duchu. Ak sa ľudia budú kajať z hriechov a zmenia svoje spôsoby, kráľovstvo Božie príde. Ak sa ľudia nezmenia, kolotoč zabíjania na zemi bude pokračovať.
    Národy nikdy nie sú šťastné v porobe pod cudzím mečom, pod cudzím jazykom, pod cudzou kultúrou. Národ, ktorý patrí zemi, na ktorej sa vyvinul, je tam najšťastnejší.
Jeho charakter je formovaný zemou, okolím, v ktorom žije. Zem, príroda vytvára a upevňuje jeho svojský charakter. Jeho jazyk a jeho kultúru. Slobodne a vo svojom prirodzenom prostredí národy dospievajú k plnému rozkvetu a prinášajú najbohatšiu duchovnú a materiálnu úrodu.
Keď je národ duchovne vyspelý a vo svojom prostredí, vtedy harmonicky dopĺňa a podporuje rozvoj celého ľudstva.
    Slepé kopírovanie cudzích nie je duchovné a kultúrne povznesenie. To nie je národu vlastné dielo. Skutočný rozvoj národov vychádza z ich najvnútornejšieho vnútra. Z ich vlastného, podvedomého pocitu krásy! Veľa cudzích vecí v národoch rozdivočuje, rozvykľáva ich dušu. Vodcovia konajú vraždu na národoch keď im natláčajú cudzí koncept života. Také národy nezískavajú nič okrem vnútornej prázdnoty a sústavného sklamania a duševnej depresie. Ich prirodzený rozvoj sa zastavuje. Trpí ich duša, aj ich kultúrna tvorivosť a im vlastný vnútorný pocit krásna.
Keď národy sú prinútené žiť v otroctve cudzoty, nespokojné sú, búria sa, zúrivosť ich chytá. Niekedy ešte horšie, z nemohúcnosti a sklamania vybíjajú svoju vnútornú zúrivosť na svojich milovaných. Páchajú násilenstvá a často i samovraždy. Alebo sa snažia im nanútenú cudzotu-prázdnotu, ich stratenú sebaúctu, zahlušiť pálenkou. U mužov pálenka a u žien prostitúcia je pomalá sebavražda. Národ nesmie počúvať cudzími kúpených a duchovne prázdnych a charakterove zvrhlých vodcov!
KAŽDÝ NÁROD MÁ VLASTNÝ, TAJOMNÝ VNÚTORNÝ POCIT KRÁSNA.
Ľudové umenie je to, čo vychádza prirodzene z najhlbšej hĺbky duše národa. To umenie musí sa slobodne pestovať aby národ bol zdravý.
MATERSKÝ JAZYK A ĽUDOVÉ UMENIE JE LIEK NA DUŠU NÁRODA.
Iba duchovne zvrátený človek sa vysmieva z ľudového umenia svojho národa. Je to tak veľká urážka ako by sa vysmieval z vlastnej matky.
    Národy nemôžu žiť z umelého a cudzieho. Každý národ má vlastný zmysel pre krásu. Je to tá krása, ktorá mu nenásilne vychádza zo srdca, z duše, z jeho praexistencie, z jeho hlbokého podvedomia. Je to ten hlboký pocit krásna v ešte neskazenom človeku, ktorý mu hovorí a radí čo je pravé a dobré pre neho, a čo je falošné, neprirodzené a skazené. Keď národ načúva a odovzdá sa tomuto pravému citu pre krásu, v nijakom virvare života nezablúdi. Nezablúdi v nijakých komplikovaných duchovných, či politických, dobrovoľných, či nanútených zväzkoch národov, pokiaľ sa riadi týmto tajomným, Božím vedením. Toto tajomné Božie vnútorné vedenie riadi človeka a národy od pradávna. Skutočná, prirodzená krása, bázeň a stud bola nám daná Bohom-Otcom keď nás stvoril. To je pravý, duchovný rozmer národa.
    Skutočný pokrok pre národy je pozdvihovanie ich vlastnej kultúry. Národ má napredovať vo všetkom. Jeho vzostup musí vychádzať z jeho prirodzenosti. Nemôžeme nazvať prirodzené napredovanie to, čo sa národu importuje, alebo násilím pchá dole hrdlom. Nezávislé rozvíjanie zaistí skutočný pokrok národa.
Nie v izolácii, ale nezávisle. Bez znásilňovania. Buďme opatrní čo nám prinášajú cudzí kupci. Kupci a peňazomenci niekedy ponúkajú všelijaké smeti, všelijaké prznenie pre dušu človeka. Takých je treba hneď vyhnať z krajiny. Tak som ja robil. Predsa nenechám dušu môjho národa sprzniť všelijakými hovädstvami, zvráteninami! I sexuálne zvrátenosti zabíjajú dušu národa. Oslabujú ho po každej stránke. Slobodná tvorba, áno. Zvrátenosti, nie! Vyvarujme sa, aby národy nadobudli zlého ducha peňazomencov a všakových obchodníkov. To je pre nich najväčšie nebezpečenstvo. U takých sa peniaze a zlato stalo bohom a mierou celého ich života. A zvrátenosť a podvod ich vierou.
Tam niet krásy! Kristus sám vyhnal peňazomencov z chrámu, lebo ho ich nečestným obchodovaním prznili. A to je neprirodzená jednosmerná zvrátenosť.
Kde v prírode vidíme zvrátenosti? Nikde. Všetko čo je neprirodzené, zvrátené, Božia príroda zamietne, zničí. Necháva iba zdravú normálnosť a krásu.
Podívajme sa na prekrásne lúky, plné rozmanitých kvetov.
Každý kvet sa zdravo rozvíja sám, nezávisle od iných kvetov. Aká je to krásna harmónia farieb a nezávislých jedincov na takej lúke! Národy sveta sú ako tie kvety na lúke.
    História nás učí, že slepo prevzaté veci od iných nie sú výsledkom vlastného premýšľania, nie sú plodom vlastného ducha. Dbajme o svojho ducha. Národ, ktorý iba kopíruje a používa plody cudzieho ducha je na smiech sveta a nikdy sa nevyvinie podľa Božej slobodnej vôle. Iba to čo má korene v jeho vlastnej duši-zemi dáva národu jeho národné zdravie, národnú energiu a národnú zrelosť a tak zdravú hrdosť. Plody vlastného národného ducha je to silné národné lepidlo, ktoré prenesie národ ponad všetky búrky času. Čo je naše vlast-né, to je naša vlasť. Plody našej vlast-nej zeme i nášho vlast-ného ducha. TO, ČO NE-VLASŤ-NÍME, NIE JE NAŠA VLASŤ.
    Najväčšia krása a bohatstvo národov je ich originalita. Teda, ich duchovná vlasť. Boh stvoril rôzne rasy a rôzne národy, taká je Jeho vôľa. Keby bol stvoril všetkých ľudí úplne rovnakých, rovnako vyzerajúcich, s rovnakým jazykom, piesňami, myšlienkami, keby všetko by bolo to isté a to samé, spôsobilo by to rýchlo únavu z takého jednotvárneho, jednofarebného, jednakooblekového, jednopiesňového života. Páchali by sme samovraždy na masovej škále, znechutení, presýtení tým istým. Samé kopírovanie. Samé klonovanie. Ako by sme sa rozoznali? Ani telom, ani duchom. Ani jedlo nemôžeme jesť to isté a to samé po celý život...
Nebolo by nijakej duchovnej ani telesnej stimulácie našich zmyslov, srdca, mozgu. Nebolo by rozvoja človeka, národov, ľudstva a života na našej planéte.
    Ľudstvo je jedna Božia rodina, ale každý z nás je stvorený iný.
Všetci sme deti jediného Boha, ale každý z nás je jedinečná a samostatná Božia myšlienka. Každý národ je jedinečná a samostatná krása! Najmä ak sú pokojné.
A tak národy sú prirodzene rôzne, rovnako cenné a svojim duchom unikátne krásne.
Aký je náš Boh-Otec aj takto nedosažiteľne veľký, múdry a láskavý k nám všetkým!
Vytvoriť toľkú krásu a rôznosť kvetov! Toľkú krásu a rôznosť liečivých rastlín!
Toľkú krásu a užitočnosť stromov! Toľko plodov, ovocia a zeleniny!
Toľko úchvatných pohorí! Toľko krásnych riek, jazier, studničiek! Toľko krásnych vodopádov a potôčikov! Toľko rôznych, obrovských morí! Toľko galaxií, hviezd a planét! Toľko krásnych oblakov a dúh!
Toľko veľkých, malých a rôznych rýb! Toľko rôznorodých, krásnych a užitočných zvierat! Toľko zaujímavých svojských rás, národov, jazykov a kultúr!
    Miliardy krásnych ľudí a každý je jedinečné stvorenie. A keď ich dáme dokopy, koľká, obrovská, vynaliezavá, tvorivá inteligencia je v nich! Koľko je v tom všetkom múdrosti! A v nich, vo všetkých týchto dedičoch Boha-Otca, koľko je v nich veľkosti a lásky nášho Pána! Každý deň ďakujme Bohu za svoj život a za život svojho jedinečného národa, do ktorého On jeho múdrosťou ráčil nás poslať. Aby sme ho pestovali a pozdvihovali vždy vyššie a bližšie k dokonalosti. A cez svoj národ aby sme rástli a rozvíjali sa my sami a tým celé ľudstvo. Toľká Božská krása je v rôznosti národov!

š


KAŽDÝ NÁROD MÁ VLASTNÉ POS...

DVE MESTÁ