V. CHLIEB NÁŠ KAŽDODENNÝ
    
DAJ NÁM DNES

KNIEŽA PRIBINA

CUDZIU KÁRU ŤAHAŤ NEBUDEM


ŽOBRANIE, ALEBO VLASTNÁ SLOBODNÁ PRÁCA?

    Chlieb náš každodenný daj nám dnes, zajtra, pozajtra a znova a opäť a vždy. Počas celého nášho života. A chlieb každodenný daj i našim deťom. A čo keby sme od Teba dostávali chlieb každodenný zadarmo a neprestajne. A čo keby si nás držal nasýtených stále, či pracujeme, či nie. Ozaj, aby sme mali stále plné brucho, aby sme sa mohli iba zabávať a leňošiť. Nájdu sa ľudia, ktorí si Modlitbu Pána takto vysvetľujú. Veď sme Tvoje deti, tak nás živ bez nášho pričinenia ažnavekyvekovamen. Keď som bol mladý aj ja som takto myslel, lebo som život a poslanie človeka nechápal. A myslel som si, že sa konkrétne jedná iba o chlieb a o nič iné. A čudoval som sa prečo žiadame iba o chlieb. Až keď som duchovne dospel na vyššiu úroveň uvedomil som si, že žiadosti v tomto duchu Bohu-Otcu nemôžem predostierať. Bolo by to nedorozumenie. To by som bol horší ako zdravý žobrák.
Otec nechce mať žobrákov z vlastných detí!
    Môj drahý Konštantín bol skutočne plný Ducha Svätého. Všetko vedel každému vysvetliť. Nielen popleteným trojjazyčníkom. On vedel dobre, že každý národ je Božie zhromaždenie ľudí v ich Bohom im danom jazyku. Jazyk národa je tiež chlieb náš každodenný. Keby sme sa nevedeli vlastným jazykom dorozumieť ani chlieb by sme nevedeli dorobiť a nechať si ho u pekára upiecť.
    Všetci ľudia majú na vlastný jazyk dané právo Bohom-Otcom. Niektorí nerozumejú dobre Desatoru Božích Prikázaní kde sa tiež učia: Cti otca svojho a matku svoju, KTORÝCH TI PÁN BOH DAL!
Pán Boh nám dal našich rodičov. Nijaký človek na svete si svojich rodičov nemohol kúpiť na trhu. A nijaký človek si nemohol vybrať národ do ktorého sa narodil. S rodičmi nám dal aj ich sladkú, najzrozumiteľnejšiu a najláskavejšiu reč. Či nevedia, že reč a pieseň matkinu sa učíme od začiatku počatia v jej tele?! Reč našej matky, národa, je takto vtlačená do našich buniek, do nášho podvedomia. Aj preto sa vzdelanie rozširuje najrýchlejšie, keď sa národy všetko učia vo vlastnej materčine? Cudzinci, ktorí pod akoukoľvek zámienkou do nás tlačia ich jazyk, chcú nás zničiť, chcú zabrzdiť prirodzený, zdravý a rýchly vzdelanostný vývin celého národa. Trojjazyčníci a naši nepriatelia ich obmedzenosťou a agresiou brzdia príchod Božieho kráľovstva.

MODLITBA PÁNA PREDPOKLADÁ NAŠU VLASTNÚ INICIATÍVU A PRÁCU.

    Čo niektorých ľudí tak obmedzuje, že nevedia, že aj vzdelanie vo vlastnom jazyku je chlieb náš každodenný? V cudzom jazyku modlitbám a vedám nerozumejú a tak dobre nepremýšľajú. V latinčine všetko odrapkajú ako rapkáče a bezduché stroje. Chlieb náš každodenný daj nám dnes!
Daj nám rozum, silnú vieru a vôľu aby sme sa vedeli sami o seba čo najlepšie postarať.
Čo my, Sloveni a Slovenky, ako sa my činíme? V čom sme dobrí a v čom nie sme? V čom prirodzene vynikáme a v čom môžeme najlepšie vyniknúť?
Rimania sa stali pánmi sveta vlastnou iniciatívou v myslení a v učení, tvrdou disciplínou a vytrvalou prácou.
Ovládli svet, hoci iné národy boli početnejšie. Aj Rimania museli raz začať!
Rimania boli vzrastom malí chlapi.
Keď sa začali porovnávať s inými národmi roztriasli sa im kolená.
    Pohanskí Rimania rozmýšľali takto:
Gálov je omnoho viac ako nás a sú to silní a úlisní chlapi.
Iberovia nás tiež prevyšujú počtom a sú silní ako kone.
Germáni sú tvrdí, egocentrickí, vysokí chlapi a udatní bojovníci.
Semitom sa nevyrovnáme ani v obchodoch, ani v bankovníctve, ani v špekulovaní.
Gréci náš prevyšujú v inteligencii, v umení a vo vedách.
    Čo teda zostáva pre nás?
Ako sa môžeme uplatniť medzi národmi? Ako vyniknúť?
A premýšľali a premýšľali. Až objavili, že môžu vyniknúť tvrdosťou v boji, železnou disciplínou, dôkladnou do hĺbky premyslenou organizáciou, premyslenou stratégiou a taktikou. A najmä dokonalým a objektívnym právom.
A začali na sebe pracovať tvrdo a disciplinovane. Postupne sa zdokonaľovali, až vynikli nad všetkých vo svojom okolí. Prepracovali sa na čelo vtedajšieho sveta.
Mali nepriateľov? A koľko!
    A čo my, Sloveni a Slovenky, aké miesto pod slnkom zostalo pre nás? Premýšľali sme tvrdo v čom sme dobrí my. V čom môžeme my vyniknúť?
My budeme slobodný národ Slova Božieho. Pomocou nášho vlastného slovenského slova-jazyka budeme najvzdelanejší národ v Európe. Našim vlastným písmom, našimi vlastnými knihami budeme sa dvíhať do Božských výšin ducha.
Ja, kráľ Slovenov a Sloveniek rozmýšľam takto: My musíme vyniknúť vo vzdelaní a v mierovom šírení Božieho Slova. Našim slovom rozšírime Kristovu náuku a Jeho spravodlivosť! Najprv sa musíme sami vzdelať v našom jazyku a v Kristovom duchu. Bez duchovného vzdelania niet slobody ani práva. Ani poctivosti, ani spravodlivosti, ani materiálneho blahobytu. Naše právo rozšírime. Je lepšie a spravodlivejšie ako nemecké.
My začneme tak isto ako Boh začal na počiatku. Náš vzdelanostný počiatok bude naše materinské slovo. Tak nás učí svätý Ján Apoštol: Na počiatku bolo Slovo a Slovo Bolo u Boha a Boh bol Slovo. My nie sme zabijaci, my nemáme záľubu v ničení, my sme budovatelia, zveľaďovatelia sveta. Ale najprv musíme zveľadiť náš slovenský svet.
Najprv sa sami vzdeláme v Slove a potom my, národ Slova, vzdeláme našim slovom ďalšie národy. Lebo Božie Slovo je chlieb náš každodenný.
My, Sloveni roznesieme v pokoji vzdelanie o Slove po celom slovanskom svete. Náš jazyk naši rozumejú. Latinčina, hebrejčina, gréčtina je našim ľuďom cudzia.
Tak priblížime svet k Ideálnu. K Božiemu kráľovstvu.
Konštantín, náš profesor a filozof, zdôrazňuje tak ako ja: vzdelanie, knihy.
    Tu je Konštantínov

PROGLAS

Lebo bez kníh nahé sú všetky národy.
Bo nemôžu sa boriť v boji bez tejto zbroje
s protivníkom a duší našich záhubcom.
Odsúdené sú večnej muke za korisť.

š


KNIEŽA PRIBINA

CUDZIU KÁRU ŤAHAŤ NEBUDEM