V. CHLIEB NÁŠ KAŽDODENNÝ
    
DAJ NÁM DNES

ŽOBRANIE ALEBO VLASTNÁ SLO...

ČO NÁM BOH DAL?


CUDZIU KÁRU ŤAHAŤ NEBUDEM

    Každý, kto ti berie chlieb tvoj každodenný pod akoukoľvek zámienkou robí z teba svojho ťažného vola. Zo mňa robili takého vola keď som bol za mlada na kráľovskom dvore u Nemcov ako rukojemník. Vtedy som si myslel, že som ohromne múdry, lebo sa učím a používam cudzí jazyk a cudziu kultúru. Myslel som si hlúpo, že svoju materčinu už nepotrebujem. Tak ma učili cudzí. Nevedel som, že sám zhadzujem svoju dôstojnosť Božieho dieťaťa. Neuvedomoval som si, že tak odhadzujem jazyk a kultúru mojich rodičov, ktorých mi sám Pán Boh dal. Toľké roky práce som spotreboval učením sa ich tvrdého, ako starý voz hrkotajúceho jazyka. A tiež latinčiny, gréčtiny, aj hebrejčiny. Pritom svoje, to čo mi Pán Boh dal, som odhodil.
    Človeku sa všetko iba pozvoľna, skúsenosťami, vekom rozjasnieva. Až keď Nemci Mojmíra násilím zosadili a mňa na jeho stolec posadili a žiadali robiť ako mi kážu, uvedomil som si svoj omyl. Povedal som si: ej, Rasťo, Rasťo, veď Boh-Otec ťa poslal do slovenského národa. Narodil si sa zo slovenskej matky, nie z Nemky. V mojom národe mi dal poslanie v prvom rade. Uvedomil som si, že musím svoj národ pozdvihnúť najprv a predovšetkým. Je to každého prirodzená povinnosť.
A začal som konať. Ja cudziu káru ťahať nebudem, ja svojich vlastných pre cudzincov vykorisťovať a mordovať nebudem! Ja do nich cudzotu tlačiť nebudem.
Lenže, keď som začal konať ako mi Boh prikázal, Nemci ako dravci vojensky na nás zaútočili. Ale veď my sme im ničím neuškodili! Každý sa pýtal: Prečo nám vyhlasujú vojnu?
Chcú aby sme boli ich poddaní. Aby sme im platili vazalské poplatky na večné veky.
Oj, nie! My sme predsa slobodné deti nášho nebeského Otca!
    Všetci sme si rovní pred Otcom. Vraj, keď sa im nepoddávame dobrovoľne, zastavia náš vývoj zbraňami. Vraj náš národ nepotrebuje vzdelanie. Vraj náš národ nepotrebuje nijaké vlastné písmo, nijaké školy a nijaké knihy.
Títo arogantní ľudia si myslia, že náš národ je dobrý iba na robotovanie pre cudzích?!
Len aby vedúci páni vedeli dosť po latinsky, aby mohli prijímať cudzie rozkazy.
Takto svoj národ nikto nepozdvihne. Takto držali by nás v tuposti. Čím naši ľudia majú viac vedomostí o Slove a Práve vo svojej materčine, tým všetkému lepšie rozumejú. Slovenský národ musí vedieť čítať, písať, rátať. Musí rozumieť právu Božskému i ľudskému vo svojom jazyku.
Ako ináč sa môže vzdelávať v Kristovej pravde a vo svetských vedách?
Ako ináč národ môže rozumieť sebe? Ako ináč sa národ môže dvíhať po každej stránke? Ako ináč môže rozumieť tomuto komplikovanému svetu?!
Prečo títo Nemci nie sú schopní rešpektovať vôľu a život iných? Čo je to, aký je to duch v týchto ľuďoch? Aký čert ich núti tlačiť ich vôľu každému dole krkom?
Nerešpektujú nás.
A nerešpektujú ani vzdelaných ľudí z najvzdelanejšej krajiny sveta z Byzancie. Nerešpektujú cisára Michala III., ani profesora a filozofa Konštantína a skúseného právnika a štátnika Metoda.
Nerešpektujú ani vôľu našich rímskych pápežov, ktorí porozumeli a schválili písomnú formu nášho jazyka. Schválili naše sväté knihy, vyspelé zákony z Byzancie i naše plány rozvoja kresťanskej vzdelanosti.
    Národ bez morálneho vzdelania nevie čo je dobro a čo je zlo.
Ako si naši ľudia budú vedieť spravodlivo vládnuť a podľa čoho riadiť svoje životy? Nebudú rozumieť ani umeniu vládnutia, ani hospodárstvu, ba ani svojim vladárom! Každý národ musí mať zákony a rozumieť zákonom.
Ak sa národ nebude riadiť Božím dobrom, prinesie na seba diabolské zlo!
Ak nebude človek vzdelaný, nebude rozumieť životu a každý ho môže zneužiť a zotročiť!
Základy som už položil. My budeme národ vzdelania a šíriteľov Božieho Slova.
Títo Nemci! Či nechápu pravdu Božiu?
    Prvá hlboká pravda Modlitby Pána je, že Boh je náš Otec nebeský a my sme Jeho deti. Teda musíme Jeho počúvať. Počúvať a konať múdro ako On. Napodobňovať, imitovať Ježiša Krista. Nie! Nebudeme sa riadiť podľa vzoru Nemcov, ale podľa vzoru a zákonov nášho nebeského Otca!
My sme Jeho deti. Bez napodobňovania rodičov, ani by sme nehovorili, ani nechodili na dvoch nohách vzpriamene, ani nepoužívali ruky správne, ani lyžičku do úst by sme si nevedeli vložiť.
Ba ani abecedu sa nenaučili, ani topánky a oblečenie nenosili, ani by sme si ich nevedeli vyrobiť. Ani zvieratá a stroje používať by sme nevedeli, ani nové veci vynachádzať a staré opravovať. Ani postaviť dom, most, ani potraviny, ani železo, ani zlato zo zeme by sme si nevedeli dorobiť. Ale ani našu krásnu a toľko užitočnú Modlitbu Pána, tento jedinečný návod na správny život by sme nepoznali. A nevedeli by sme, že Boh je náš nebeský, Otec, Stvoriteľ a riaditeľ celého vesmíru.
A či vtáča bez rodičov by vedelo lietať a loviť?
Toľko deti závisia od rodičov!
O čo viac, my všetci závisíme od Boha-Otca, nášho Stvoriteľa!
    Keď som bol dieťa, nič z týchto právd som si neuvedomoval a neoceňoval. Neuvedomoval som si to pokiaľ som tieto múdrosti od rodičov a učiteľov nedostal. Bez nich by som nejestvoval a bez ich opatery zomrel. Keď som bol mladý, nevedel som všetku tú prácu a snahy rodičov pochopiť.
Aj dospelý človek, ako to dieťa, ťažko chápe Boha. Ale aj všetko čo je na zemi i na nebi, vo svete viditeľnom i neviditeľnom. Nechápe celkom čo Boh pre nás robí, čo pre nás tvorí. Každý rodič miluje svoje deti a robí pre ne všetko čo len môže.
Keď rodičia vedia pre svoje deti urobiť toľko dobrého, o koľko viac vie pre nás urobiť Boh-Otec, ktorý je nekonečne múdrejší ako naši pozemskí rodičia, ako všetci ľudia na zemi dohromady!
S Božou pomocou, my budeme národ vzdelania a šíritelia Slova.

š


ŽOBRANIE ALEBO VLASTNÁ SLO...

ČO NÁM BOH DAL?