CUDZIU KÁRU ŤAHAŤ
NEBUDEM
Každý, kto ti berie chlieb tvoj každodenný pod akoukoľvek zámienkou robí
z teba svojho ťažného vola. Zo mňa robili takého vola keď som bol za mlada
na kráľovskom dvore u Nemcov ako rukojemník. Vtedy som si myslel, že som
ohromne múdry, lebo sa učím a používam cudzí jazyk a cudziu kultúru.
Myslel som si hlúpo, že svoju materčinu už nepotrebujem. Tak ma učili cudzí.
Nevedel som, že sám zhadzujem svoju dôstojnosť Božieho dieťaťa.
Neuvedomoval som si, že tak odhadzujem jazyk a kultúru mojich rodičov, ktorých
mi sám Pán Boh dal. Toľké roky práce som spotreboval učením sa ich tvrdého,
ako starý voz hrkotajúceho jazyka. A tiež latinčiny, gréčtiny, aj hebrejčiny.
Pritom svoje, to čo mi Pán Boh dal, som odhodil.
Človeku sa všetko iba pozvoľna, skúsenosťami, vekom rozjasnieva. Až keď
Nemci Mojmíra násilím zosadili a mňa na jeho stolec posadili a žiadali robiť
ako mi kážu, uvedomil som si svoj omyl. Povedal som si: ej, Rasťo, Rasťo, veď
Boh-Otec ťa poslal do slovenského národa. Narodil si sa zo slovenskej matky,
nie z Nemky. V mojom národe mi dal poslanie v prvom rade. Uvedomil som si, že
musím svoj národ pozdvihnúť najprv a predovšetkým. Je to každého
prirodzená povinnosť.
A začal som konať. Ja cudziu káru ťahať
nebudem, ja svojich vlastných pre cudzincov vykorisťovať a mordovať nebudem!
Ja do nich cudzotu tlačiť nebudem.
Lenže, keď som začal konať ako mi Boh prikázal, Nemci ako dravci
vojensky na nás zaútočili. Ale veď my sme im ničím neuškodili! Každý sa
pýtal: Prečo nám vyhlasujú vojnu?
Chcú aby sme boli ich poddaní. Aby sme im platili vazalské poplatky na večné
veky.
Oj, nie! My sme predsa slobodné deti nášho nebeského Otca!
Všetci sme si rovní pred Otcom. Vraj, keď sa im nepoddávame dobrovoľne,
zastavia náš vývoj zbraňami. Vraj náš národ nepotrebuje vzdelanie. Vraj náš
národ nepotrebuje nijaké vlastné písmo, nijaké školy a nijaké knihy.
Títo arogantní ľudia si myslia, že náš národ je dobrý iba na
robotovanie pre cudzích?!
Len aby vedúci páni vedeli dosť po latinsky, aby mohli prijímať cudzie
rozkazy.
Takto svoj národ nikto nepozdvihne. Takto držali by nás v tuposti. Čím
naši ľudia majú viac vedomostí o Slove a Práve vo svojej materčine, tým všetkému
lepšie rozumejú. Slovenský národ musí vedieť čítať, písať, rátať.
Musí rozumieť právu Božskému i ľudskému vo svojom jazyku.
Ako ináč sa môže vzdelávať v Kristovej pravde a vo svetských vedách?
Ako ináč národ môže rozumieť sebe? Ako ináč sa národ môže dvíhať
po každej stránke? Ako ináč môže rozumieť tomuto komplikovanému svetu?!
Prečo títo Nemci nie sú schopní rešpektovať vôľu a život iných? Čo
je to, aký je to duch v týchto ľuďoch? Aký čert ich núti tlačiť ich vôľu
každému dole krkom?
Nerešpektujú nás.
A nerešpektujú ani vzdelaných ľudí z
najvzdelanejšej krajiny sveta z Byzancie. Nerešpektujú cisára Michala III.,
ani profesora a filozofa Konštantína a skúseného právnika a štátnika
Metoda.
Nerešpektujú ani vôľu našich rímskych pápežov, ktorí porozumeli a
schválili písomnú formu nášho jazyka. Schválili naše sväté knihy,
vyspelé zákony z Byzancie i naše plány rozvoja kresťanskej vzdelanosti.
Národ bez morálneho vzdelania nevie čo je dobro a čo je zlo.
Ako si naši ľudia budú vedieť spravodlivo vládnuť a podľa čoho riadiť
svoje životy? Nebudú rozumieť ani umeniu vládnutia, ani hospodárstvu, ba
ani svojim vladárom! Každý národ musí mať zákony a rozumieť zákonom.
Ak sa národ nebude riadiť Božím dobrom, prinesie na seba diabolské zlo!
Ak nebude človek vzdelaný, nebude rozumieť životu a každý ho môže
zneužiť a zotročiť!
Základy som už položil. My budeme národ vzdelania a šíriteľov Božieho
Slova.
Títo Nemci! Či nechápu pravdu Božiu?
Prvá hlboká pravda Modlitby Pána je, že Boh je náš Otec nebeský a my
sme Jeho deti. Teda musíme Jeho počúvať. Počúvať
a konať múdro ako On. Napodobňovať, imitovať Ježiša Krista. Nie! Nebudeme
sa riadiť podľa vzoru Nemcov, ale podľa vzoru a zákonov nášho nebeského
Otca!
My sme Jeho deti. Bez napodobňovania rodičov, ani by sme nehovorili, ani
nechodili na dvoch nohách vzpriamene, ani nepoužívali ruky správne, ani lyžičku
do úst by sme si nevedeli vložiť.
Ba ani abecedu sa nenaučili, ani topánky a oblečenie nenosili, ani by sme
si ich nevedeli vyrobiť. Ani zvieratá a stroje používať by sme nevedeli,
ani nové veci vynachádzať a staré opravovať. Ani postaviť dom, most, ani
potraviny, ani železo, ani zlato zo zeme by sme si nevedeli dorobiť. Ale ani
našu krásnu a toľko užitočnú Modlitbu Pána, tento jedinečný návod na
správny život by sme nepoznali. A nevedeli by sme, že Boh je náš nebeský,
Otec, Stvoriteľ a riaditeľ celého vesmíru.
A či vtáča bez rodičov by vedelo lietať a loviť?
Toľko deti závisia od rodičov!
O čo viac, my všetci závisíme od Boha-Otca, nášho Stvoriteľa!
Keď som bol dieťa, nič z týchto právd som si neuvedomoval a neoceňoval.
Neuvedomoval som si to pokiaľ som tieto múdrosti od rodičov a učiteľov
nedostal. Bez nich by som nejestvoval a bez ich opatery zomrel. Keď som bol
mladý, nevedel som všetku tú prácu a snahy rodičov pochopiť.
Aj dospelý človek, ako to dieťa, ťažko chápe Boha. Ale aj všetko čo
je na zemi i na nebi, vo svete viditeľnom i neviditeľnom. Nechápe celkom čo
Boh pre nás robí, čo pre nás tvorí. Každý rodič miluje svoje deti a robí
pre ne všetko čo len môže.
Keď rodičia vedia pre svoje deti urobiť toľko dobrého, o koľko viac vie
pre nás urobiť Boh-Otec, ktorý je nekonečne múdrejší ako naši pozemskí
rodičia, ako všetci ľudia na zemi dohromady!
S Božou pomocou, my budeme národ vzdelania a šíritelia Slova.
š
|