VI. ODPUSŤ NÁM NAŠE VINY
     
AKO I MY ODPÚŠŤAME NAŠIM VINNÍKOM

S OTČENÁŠOM ZÍSKAVAME MÚDR...

KONAJME DOBRO PODĽA VÔLE...


SME BOŽIE DETI

    Náš celý život môže byť radosťou, oslavou Boha a veľkého daru nášho života.
Hriech je zakotvený v sebeckosti. Kain, ktorý zabil svojho brata Ábela pretože mu závidel, je typickým hriechom človeka. Hriešnym konaním obyčajne človek chce niečo získať čo mu nepatrí. Ľudovítovi nepatrí naša Slovenská zem. Ani my mu nepatríme. Nie sme jeho majetok. Patríme Bohu-Otcu. Preto Ľudovít a jeho spoluhriešnici, ktorí mu pomáhajú konajú ťažké hriechy, konajú proti Bohu. Je to elementárna kresťanská vedomosť. Oni ako kresťania to nevedia?
    Niekedy konáme hriech zo strachu, z neúprimnosti. Ale väčšinou je to sebecká túha po niečom alebo po niekom čo nám nepatrí.
Hriechom sa aj sami zhadzujeme vo vlastnom svedomí. Ukradnutím niečoho, alebo poškodením, zabitím niekoho, veľmi silno porušíme vo vlastnej duši i tele Božskú harmóniu, ktorá je daná človeku. Hriechom porušíme naše zdravie. Krájame sa. Zraňujeme sami seba. Začíname trpieť. Naša duša trpí. Orgány tela, ako srdce, žalúdok, nervy začínajú postupne chorľavieť.
Lebo sme sa zlým činom oddelili od Boha. Zlý čin naplnil nás strachom. Podľahli sme zlu. Podľahli sme Diablovi, ktorí je opakom Boha-Otca. Bojíme sa predstúpiť pred Boha a ľudí. Vyhýbame sa spoločnosti. Tak ako Kain sa schovával po kríkoch, lesoch, jaskyniach pred Bohom. Lenže Boh vidí všetko. Aj naše myšlienky, aj naše činy, aj naše skrýše. Všade a vždy všetkých vidí. Keď žijeme v hriechu, vytvárame si pretvárku, masku pred ľuďmi. Žijeme v neustálom nervovom napätí. Ani pálenka, ani drogy ten strach nikdy neodstránia. Iba náprava zla, ktoré sme spáchali nám pomôže. Spoveď, priznanie sa k svojmu zlému činu pred Bohom-Otcom a pred ľuďmi nás môže znova obnoviť. Hej, keď hriech odčiníme, je nám Bohom odpustené. Nadobúdame znova normálny harmonický stav medzi nami a Otcom a tými, ktorým sme ublížili. A naše nervové napätie sa uvoľní, masku pretvárky odhodíme a ozdravíme svoju dušu i telo.
Koľko tento pomotaný svet na každej svetovej strane vykonal hriechov?!
Pourážal Boha-Otca svojimi zločinmi a zničujúcim spôsobom života.
Celý tento svet mal by padnúť na kolená a úprimným žiaľom kričať o pomoc k Otcovi: ODPUSŤ NÁM NAŠE VINY TAK AKO MY ODPÚŠŤAME NAŠIM VINNÍKOM!

    A keď neodpustíme my prví, neodpustíš nám ani Ty a budeme trpieť a ničiť sa naďalej.
Zákon odpúšťania a tak ozdravenia nás a našich ľudských vzťahov od nás vyžaduje, že my musíme odpúšťať iniciatívne!
A to vierou akou ten rímsky stotník preukázal Ježišovi: Pane, nie som hodný aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz len slovo a duša mi ozdravie.
Otče náš, odpúšťam každému. Prosím každého, komu som vedome, alebo nevedome ublížil, aby mi odpustil!

š


S OTČENÁŠOM ZÍSKAVAME MÚDR...

KONAJME DOBRO PODĽA VÔLE...