VII. NEUVEĎ NÁS DO POKUŠENIA,
      
ALE ZBAV NÁS OD ZLÉHO

SME BOŽIE DETI

LÁSKA ALEBO SEBALÁSKA?


KONAJME DOBRO PODĽA VÔLE OTCA

    Ľudia, ktorí vedome nekonajú v živote dobro, privolávajú zlo. Zlo vždy zvíťazí, keď dobrí ľudia nedbajú, keď prestanú o dobre myslieť a podporovať dobro. Nedbanlivosť a lenivosť zahmľujú ľuďom oba zraky, telesný i duchovný. Tak ako nás Kristus učí v Modlitbe Pána, človek musí iniciatívne, zápalisto praktizovať Jeho učenie.
Ľudia sú rôzneho charakteru. Jedni si dobre vyvíjajú obidva zraky. Aj telesný aj duchovný. Iní majú dobre vyvinutý telesný zrak a zanedbaný duchovný. A sú takí, ktorí majú dobre vyvinutý duchovný zrak a zanedbaný telesný.
    Ale nikto nie je slepejší na obidva zraky, ako ten čo odmieta počuť, čítať a vidieť Božiu pravdu. A nikto nepracuje viac proti sebe samému ako ten, kto vedome robí zlo iným. Je to Boží zákon, že ten kto iniciuje zlorobenie, sám skončí zle. Obyčajne nevie, že ničí seba, svoju rodinu a celú spoločnosť v ktorej žije. Neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás od všetkého zlého.
Aby sme neboli uvádzaní do pokušenia snažme sa napodobňovať nášho Pána. Ja, vládca dŕžavy Slovenov, odkedy som si tieto pravdy uvedomil snažil som si rozvíjať obidva zraky a žiť podľa Krista. Naučil som sa vidieť čo je pokušenie a ako nás pokušenie, ak ho poslúchneme, vženie do strašného zla. Uvedomil som si, že sa musím držať ducha nášho Pána.
Lebo KDE JE PÁNOV DUCH, TAM JE DOBRO A SLOBODA.
Lebo Kristus, ktorého zoslal Otec aby sme mali telesný, viditeľný príklad, konal len dobro. Presne tak ako nebeský Otec. Kristus nespáchal jediné zlo, je úplne čistý, bez hriechu. Ani nikoho nenútil aby uveril v Jeho slová.
    Presviedčal, vysvetľoval, pomáhal ľuďom porozumieť podobenstvami, na príkladoch z dennodenného života. Varoval národ do ktorého sa narodil o zle a katastrofách, ktoré ich postihnú ak odmietne lásku a mier. Keď odmietne konať ako ho On učí. Ježiš miloval svoj židovský národ a plakal nad osudom, ktorý ho stihne, ak Jeho odmietne. Varoval svoj národ, že ak budú pokračovať v ich povrchnej viere, v pretvárke a lži, Jeruzalem a chrám budú zničené, ľud pozabíjaný a zbytky budú predané do otroctva a rozohnané po celom svete. A židia nikde nenájdu skutočný domov. Obete v chráme sa nebudú konať celých dvetisíc rokov. I za toto dobrosrdečné varovanie ho odsúdili na ukrižovanie. Hoci Kristus miloval svoj národ, vyhlásili ho za jeho najväčšieho nepriateľa. Ronil úprimné slzy nad jeho pokryteckým spôsobom života a nad jeho duchovnou slepotou. Jeho vlastný národ odmietol Božiu pravdu, ktorú On priniesol od Otca. BEZ BOŽEJ PRAVDY NIET SLOBODY, NIET SPRAVODLIVOSTI A ĽUDSKÉHO ŠŤASTIA.
    V roku Pána 66 židia boli uvedení v pokušenie poraziť veľmoc Rímsku ríšu a vzali do rúk zbraň proti Rímskej moci. Výsledok bol strašný. V roku Pána 70, po úplnom vyčerpaní a vyhladovaní obrancov Jeruzalema, Jeruzalem a chrám boli zničené tak ako predpovedal Ježiš. Nezostal kameň na kameni. Vojaci v múroch chrámu objavili skryté zlato a mince a rozobrali každý múr, kameň po kameni, v nádeji rýchleho zbohatnutia. A nakoniec Rímska pohanská moc posypala soľou i zem Jeruzalema, aby sa v nej neurodilo ani zrnko pre vtáčka. Strašný trest. Neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého. Zlo neprichádza vždy zvonku. Veľa razy sú to naše vlastné myšlienky a činy, ktoré nám spôsobia strašné zlo. Ježiš varoval vlastných. V ich slepote On sa im zdal najväčší zradca vlastného národa. Ale Syn Boha-Otca videl strašné následky pre národ. A preto i za cenu života hovoril a konal iba dobro. Nepochopili, že on, Princ pokoja, je ich mesiáš a Spasiteľ celého ľudstva. Ním sa začala doba nová. Starý zákon prestal platiť. Ježišom nastala Doba Nového zákona.
Je to vlastnosť Boha-Otca a Jeho syna Ježiša konať iba dobro.
    Ak by náš Boh konal aj dobro aj zlo, ako človek koná, musel by byť zároveň Stvoriteľ aj anti-Stvoriteľ. Musel by byť zároveň Kristus aj anti-Kristus. Musel by byť zároveň aj plus aj mínus. Aj svetlo aj tma. A to je nemožné.
Keď Boh stvoril svet, vedel, že urobil dobré dielo. Čokoľvek Boh koná, je dobré, lebo Boh je naplnenie dobra. Je absolútne a nemeniteľné dobro.
Opakujme si tento Boží zákon často: Keď sa dobro vytratí zo sŕdc ľudí, vždy nastane vo svete zlo. Teda, ak by zlo bolo stvorené, kto je stvoriteľ zla?
ZLO NEMÁ STVORITEĽSKÚ MOC. Zlý duch nemá stvoriteľskú moc. Jeho moc je výlučne pokušiteľská a ničiteľská.
Zlo na zemi je vždy utvorené slobodnou vôľou niekoľkých ľudí. Jeho šírenie je napomáhané duchovnou slepotou, nedbanlivosťou, lenivosťou. Niekedy zbabelosťou ľudí vzoprieť sa zlu. Tma je nedostatok svetla. Zlo je nedostatok dobra.
    Kedykoľvek v rodine, v obci, v národe, alebo v celom ľudstve zavládne zlo, je to výsledok neplnenia si našich ľudských povinností KONAŤ DOBRO! Milovať každého i svojho nepriateľa. Nenávisť radí šíriť zlo.
V dennodennom živote konať dobro znamená slúžiť Bohu cez službu svojim blížnym.
Ako? Všetko čo konáme konajme pre najvyšší Ideál. I náš slovenský národ musí mať v srdci a na mysli najvyšší Ideál. Nemajme za príklad vojnové, ničivé činy iných národov, ale iba dobré činy Krista. Konajme všetko pre slávu Boha-Otca. Takto sa pokušeniu konať zlo ľahšie zbavíme. Soli Deo Gloria. Konajme iba pre slávu Boha.

š


SME BOŽIE DETI

LÁSKA ALEBO SEBALÁSKA?