VII. NEUVEĎ NÁS DO POKUŠENIA,
      
ALE ZBAV NÁS OD ZLÉHO

LÁSKA ALEBO SEBALÁSKA?

LITERATÚRA


BOŽE, ZLA AVAROV SI NÁS ZBAVIL, ZBAV NÁS AJ ZLA NEMCOV

    Neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás od zlého. Zbav nás od všetkých ziel. Pokušenie je zlo. Voľakedy som mal problém z touto časťou Modlitby Pána. BOH, náš milujúci Otec, ktorý je iba DOBRO, ktorého vlastnosť je nekonať zlo, by nás mal uvádzať do pokušenia konať zlo? Nerozumel som ako túto vetu Otčenáša dať dokopy s vlastnosťami nášho Otca. Konštantín, náš Filozof, mi pomohol výkladom.
    Diabol (Satan), pôvodca všetkého zla, uvádza ľudí do pokušenia. Diabol predsa pokúšal Ježiša k zlým činom keď sa Ježiš modlil a postil na púšti. Zvádzal ho skočiť z vysokej skaly, i vládu nad svetom mu sľúbil, ak Ježiš bude konať proti Otcovi a konať tak ako si želá Diabol. Zlý duch Diabol je vládca všetkého zla, je samotné zlo. Nezabudnime, že Ježiš žil na zemi v ľudskom tele tak ako my. Jeho telo teda podliehalo všetkým Božím-prírodným zákonom ako i naše telo podlieha.
A to Ježiš musel rešpektovať ako každý človek.
Neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás od zlého!
    Niektorí kresťania si mysleli a myslia, že Ježiš to jeho učeníkom takto nepovedal. Možno použil iné slová. Možno to prekladatelia zle preložili z originálu.
Či už z aramejčiny, latinčiny, hebrejčiny a či gréčtiny. Alebo, že to nejaký prekladateľ prekrútil. I mnohí hľadali slová, ktorými by to uviedli do všeobecného tónu Kristovho učenia, podľa ich pochopenia. Majú problém pochopiť toto pokušenie. Ale podobné problémy majú ľudia pochopiť aj inému tajomstvu viery. Napríklad v Ježišových Blahoslavenstvách. Ježiš povedal zhromaždenému ľudu: Blahoslavení sú chudobní duchom. Niektorí to chápu, že ľudia, ktorí sú duchovne obmedzení, hlúpi, sú blahoslavení. Ale správny výklad je takýto: blahoslavení sú tí, ktorí sú ešte stále chudobní na duchu.
    Ktorým ešte chýba naplnenie Duchom svätým, ktorí sú ešte prázdni a teda ešte stále majú nádej a možnosť naplniť sa Duchom svätým. Keď cítim potrebu prijať Krista ako môjho Spasiteľa, keď cítim potrebu vzdelávať sa v Jeho náuke, a dobre si uvedomím, že som ešte chudobný duchom, tak mám ohromnú možnosť sa Kristovým duchom naplniť. A keď sa naplním Kristovým duchom už nebudem chudobný duchom. Pokiaľ som chudobný duchom, mám možnosť prežiť nesmiernu radosť, šťastie, blaženosť, napĺňať sa duchom Kristovej pravdy. Objavenie potreby pravdy u ktoréhokoľvek človeka je vždy veľká blahoslavenosť.
Byť chudobní duchom, znamená, že som prázdny duchom, moja duša je prázdna. Keď som hladný, môj žalúdok je prázdny, môžem povedať, že som chudobný na potrave. Tak ako si naplním žalúdok potravou, môžem si naplniť dušu pokrmom duchovným, teda Duchom Kristovým. Viera v Krista naplní ľuďom ich hladnú dušu.
Bože, NEDOVOĽ, aby sme boli uvádzaní do pokušenia pochybovať o Tebe.
    Akúkoľvek dobrú učenosť, múdrosť, akúkoľvek veľkú vedu, ktorú zhustíme do skratky tak ako je Modlitba Pána zhustená, potrebuje hlbšie vysvetlenie. Žiaci, učeníci, v prvej triede dostanú skrátené, zhustené mnohé pravdy, zákony vedy. Tieto sa potom rozvíjajú a vysvetľujú dlhoročným učením. Ježiš vedel, že každá ľudská duša, keď sa jej panenská nevedomosť pominie, narazí na úskalia, prekážky, ťažkosti. Narazí na mnohé otázniky.
Človek, ktorý je na počiatočnom stupni intelektuálneho, či duchovného vývoja sa do hĺbky neponára, netrápi sa veľkou vedou, hlbokými tajomstvami. Pravda je taká, že čím sa viac učíme, modlíme, rozjímame, vzdelávame, tým hlbšie prenikáme do významu všetkých vecí, každého učenia. Tak to bolo aj so mnou, keď som sa učil cudzie jazyky.
Najprv som sa musel naučiť to najjednoduchšie, abecedu, alfabet.
    Na vyšších stupňoch vývoja ducha, už sa neuspokojíme so začiatkami, iba s abecedou. Jednoduché, povrchné, detské vysvetlenie nám už nestačí. Naša duchovná citlivosť sa zvyšuje. Stávame sa mozgovo i duchovne náročnejšími. Chceme hlbšie vysvetlenia. A sami sa derieme do hĺbky vedomostí a tajomstiev ducha i hmoty. Pretože naša inteligencia je od Boha, naša túha za pravdou a hĺbkou je dobrá, prirodzená a správna. Uľahči nám život, uchráň nás od toľkých rozumových pochybností, trápení a pokušení. Lebo všetko našim ľudským rozumom nie sme schopní pochopiť. Neuveď nás do pokušenia.
Čím citlivejší a duchovnejší som sa stal, tým sú moje modlitby hlbšie a účinnejšie.
Aj moja duchovná liečba, schopnosť odpustiť pokročila. Ale pritom všetkom začína sa prejavovať aj prirodzená zvedavosť môjho rozumu. Myslím, že je to tak so všetkými ľuďmi, ktorí napredujú duchovne. Dostávame sa do rôznych pokušení, začíname o mnohom pochybovať, máme mnoho otázok. Je to prirodzený vývoj.
Oj, koľko som ich ja mal! A ešte mám.
    A koľko som sa Boha naprosil: Otče, urob nám život jednoduchý, aby sme sa nemuseli namáhať a pochybovať. Aby sme nemali pokušenie v Teba neveriť. Akože pochopíme Tvoj nekonečný vesmír?! Ako pochopíme Tvoju nekonečnú, ľudským očiam neviditeľnú bytosť? Takéto pokušenia a skúšky ducha a rozumu neobťažujú a nezaťažujú deti a začiatočníkov. A vyučený filozof sa už nezaoberá otázkami ako napísať domácu úlohu z aritmetiky, alebo list priateľovi. Také vedomosti zdolal dávno.
    Keď som duchovne scitlivel, keď som sa dostal bližšie k Bohu, aj obyčajné poklesky, ktoré som si voľakedy ani nevšímal, začali ma obťažovať, trápiť. Už trpím pre ne.
Lebo čím viacej viem o Bohu, tým viacej chcem byť bez hriechu a bez pokušení.
Chcem byť bližšie a bližšie k Ideálu.
Na tejto duchovnej úrovni už nemám pokušenia ako dieťa, alebo nevyspelý človek. Už nechcem ukradnúť cukrík, peniaz, alebo niečo, čo mi nepatrí.
    Mám teraz vyššie, ťažšie na duši ťažkosti, pochybnosti a otázky. Začínam chápať čo prežíval nepoškvrnený Kristus na tejto hrubej, nevyspelej Zemi. On, ktorý všetko vedel, všetkému rozumel, všetko videl, vidí a bude vždy vidieť a vedieť. Je z tej istej podstaty ako Jeho Otec-Boh, ktorý ho ľudstvu poslal. Pritom vedel, že je obmedzený hmotným ľudským telom, ktoré podlieha bolestiam, sklamaniam, pokušeniam, a tak ďalej. Rôzne zvádzania som prežíval a bojoval proti ním. Niektorým som odolal.
    Odkedy prišli Konštantín a Metod, bolo mi ľahšie. Pomáhali mi osvetľovať mnohé otázky, mnohé problémy. I po ich príchode, koľko razy som bol v ťažkostiach a bol som pokúšaný nechať všetko tak. Čo tam po ideálne! Pracovať iba pre seba, pre svoju moc, pre pozemskú slávu. Mal som pokušenia iba seba pozdvihovať a využívať výhody plynúce z môjho mocnárskeho postavenia. Čo tam Božiu slávu a spravodlivosť! Čo tam všeobecné blaho a dobro národa! Koľko razy som sa díval z Devína na Moravu a Dunaj ako si pokojne plynú. Dunaj, ako sa bezstarostne a pohodlne valí stále svojim smerom, bez veľkej prekážky, nikým nehatený, nikým nenapádaný, ide si svojou vyskúšanou cestou do Čierneho mora a o nič sa nemusí starať.
S nikým sa nemusí hádať, s nikým filozofovať a bojovať o svoj život. A rozmýšľal som. Načo toto všetko?! Načo toľké boje, načo toľké prelievanie krve, načo sa brániť zlu?! Poddaj sa Nemcom a budeš mať pokoj.
    Čo tam po slobode, čo tam po národe, čo tam po materinskom jazyku, čo tam po iných ľuďoch, čo tam po Božej spravodlivosti! Každý človek nech sa stará sám o seba. Nemci by mali čo chcú, Rím by mal pokoj, čo ma po iných! Čo ma po Božej pravde!
Ale zakaždým sa vo mne ozvalo svedomie ako v Kristovi keď ho Diabol pokúšal na púšti.
Nie! A nie! Zlý duch odíď odo mňa! Nepokúšaj ma! Nemôžem iba na seba myslieť!
A čo keby Kristus iba na seba myslel? A čo keby Apoštoli iba na seba mysleli?
A čo tí írski, škótski, talianski, nemeckí a iní misionári, ktorí k nám chodievali celé generácie a učili nás Božiemu Slovu? Čo ich tlačilo aby k nám chodili, tak ďaleko od tepla svojich domovov? Ozaj, čo tí Íri, Škóti, Italikovia, Nemci, Gréci, a či pokrstení už Sloveni? Či tí nemali takéto a iné ťažkosti a pokušenia?
Väčšina z nich, aby mohli hlásať Slovo Božie, musela sa aj nášmu jazyku usilovne učiť.
    Ozaj, čo keby títo dobrí, obetaví ľudia iba na seba mysleli a dobrú správu evanjelia k nám nikdy nepriniesli? A aký skromný, askétsky, dobrácky život viedli! A koľko ich zahynulo pod šabľami a sekerami pohanov! Všetko to obetovali pre slávu Božiu.
Bez ich obetí aký by som ja bol? Čo by bolo s národom? Žili by sme v tme, s poverách, bez znalostí Pravdy a Lásky. Nie, nemôžem myslieť iba na seba a svoju svetskú kariéru. Svetská sláva - poľná tráva! Hnusil by sa mi život ak by som žil ako vazal až do smrti!
    Vzdelanie v Slove v materčine prináša najvyššiu slobodu. Koľko sa už našincov ponemčilo! Nie, nepoddám sa. Veľké to boli pokušenia. Zlého ducha Diabla som musel často odháňať! A zosilnel som. Povedal som si, nevzdám sa! Radšej umriem ako kresťanský martýr. Tak som premýšľal na mojich hradoch. Čítal som, hľadal som múdrosti a posilu ducha v latinských, v gréckych i v hebrejských knihách. Ale ako toto všetko vysvetlím vlastnej matke, deťom, môjmu ľudu? Najlepšie len v našom vlastnom jazyku mi budú rozumieť.
Nemôžem padnúť do stavu takej tupej mýlky a nadradenosti ako trojjazyčníci.
Sebaľúbosť by bola ako železný plot medzi Bohom a mnou. Boh mi pridelil veľkú zodpovednosť. Nemôžem ju zradiť!
    Po slovensky hlásané Slovo Božie rýchlo sa šíri medzi našimi ľuďmi a začínajú sa zažíhať aj ďalší Slovania. Za pár rokov naši sa rozbehnú k bratom a všetci Slovania budú pokrstení, začnú sa vzdelávať ako my, vo svojom. Ich jazyky sú podobné nášmu, podľa našich svoje písmená si urobia. Duch Cyrila a Metoda ich osvieti. Všetci slobodne zvelebovať budú Otca vo vlastných jazykoch.
Všetky národy mu vo svojich jazykoch spievať budú.
Násilím sa Kristovo učenie nesmie šíriť. Tú hroznú chybu som vždy odmietal.
    Pravda sa silou zbraní nešíri. Pokojne prijatá Pravda oslobodí vnútro človeka a taký človek sa potom oslobodí i vonkajšie, politicky. A toho sa Nemci boja. Stratili by kontrolu nad národmi. Ale aj perly hádzať sviniam je nemúdre. Nuž, kto nebude chcieť rásť, nebude. Ale každý sa raz zobudí. Niekto skôr, niekto neskôr a niekto za tisíc rokov. Dobré príklady, nie násilie, priťahujú.
Konštantin-Cyril a Metod majú Božiu pravdu. Keď bol Cyril hlásať Božiu pravdu Chazarom, a Chazari odmietli Krista a prijali židovskú vieru, Cyril ich nepreklínal. Ani nehuckal cisára poslať na nich vojsko a zničiť a vykradnúť im krajinu a ľudí dosekať.
Ale Nemci, tí radi vyznávajú násilie. Mňa odsúdili na smrť. Za čo??? Nikdy som im sľub nedal, že sa stanem Nemcom! Kresťanom áno, ale Nemcom nie. Boh-Otec to od nás nežiada, aby sme sa premieňali ako chameleóni. Ja rešpektujem vôľu Boha.
Ale Nemci len a len ovládať nás. Im viac záleží dostať naše zlato, železo, striebro, naše drahé kamene, ako to, či budeme, a či nebudeme správni kresťania.
    Mňa Boh stvoril Slovenom. Moja žena je tiež Slovenka, hoci ma v Bavorsku tvrdo navádzali aby som si Nemku zobral. Cez ňu by ma lepšie kontrolovali. Kdeže by bol potom ten krásny slovenský spev mojej drahej?! Tak často a tak krásne spievala našim deťom. Staré slovenské rozprávky deťom rozprávala, aj slovenské modlitby ich naučila. Keď zasadíš do duše dieťaťa dobré semienka, tie vyklíčia v správnom čase v krásnu a dobrú dušu.
Óóój, Bože môj, Bože môj! Takto som skončil! Oslepili ma a držia ma vo väzení.
Už ani plakať nemôžem. Kde sú, ako sú, moji drahí, moji drahí, moji najdrahší?...
Kdeže si láska moja predrahá, kdeže si? Či vás utýrali ako mňa a či stále žijete? A keď žijete, ako žijete moje milé vtáčence? Drahokamy mojej duše! Hádam vás len Boh uchránil pred tými zloduchmi!
Teraz, keď je Metod na slobode, iste vám pomôže ako len bude môcť.
    Synovia iste pomáhali organizovať odboj. Aj moje krásne dievky boli múdre, vzdelané, nebojácne. Ak žiju, iste pôjdu s Metodovcami a podľa Kristovho želania budú Slovom kŕmiť Jeho jahniatka, Jeho ovečky.
Život každému ukáže či pochopil, či sa svetlo v ňom zažalo a či tma v jeho duši zostala.
Moji sú obdarení dobrou inteligenciou a kresťanstvom získali Lásku.
INTELIGENCIA A LÁSKA SPOLU TVORIA MÚDROSŤ.
Modlím sa aby si naši udržali slobodu.
    Keď národ nedosiahne potrebnú kresťanskú múdrosť, bude mať večne pokušenie konať zlo. Moji už vedeli, že nemúdry je vodca, ktorý neučí a nepovznáša svoj národ.
Otče náš! Vrúcne volám k Tebe. Ty si Pánom nad všetkým Tvojim stvorenstvom. Ty si jediným zdrojom života. Ty si nás urobil Tvojimi deťmi. Ty si nám dal slobodnú vôľu a preto sa slobodne k Tebe hlásime. Otče, jedného zla, pohanských cudzopasníckych Avarov si nás zbavil. Ďakujeme. Prosíme ťa, zbav nás i tohto sebeckého, nemeckého zla. A neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás od všetkého zlého. Či už pochádza od zlých ľudí a či od zlých duchov a či od našich zlých návykov.

Nech sa stane vôľa Tvoja. Amen.

š


LÁSKA ALEBO SEBALÁSKA?

LITERATÚRA